Hrozba nielen pre Blízky východ, Irán by do mesiaca mohol mať dostatok uránu na výrobu bomby

Irán by už do jedného mesiaca mohol disponovať takým množstvom obohateného uránu, ktoré by stačilo na výrobu atómovej bomby. Vyplýva to z novej prognózy amerického Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť, o ktorej informoval v utorok (14. 9.) denník The Jeruzalem Post (JP).

Podľa najhoršieho scenára by Irán dokázal už za mesiac vyprodukovať dostatok obohateného uránu na jadrovú zbraň; za tri mesiace by ho potom mal dosť aj na druhú a za päť mesiacov na tretiu jadrovú zbraň. Irán podľa v pondelok zverejnenej správy aktuálne disponuje množstvom 200 gramov kovového uránu obohateného na 20 percent. Práve kovový urán je považovaný za kľúčový prvok potrebný na zostrojenie jadrovej zbrane.

Stačí už len politické rozhodnutie?

Islamská republika by síce nebola schopná vyrobenú bombu hneď aj použiť, keďže to vyžaduje dlhší proces súvisiaci s detonáciou a podobne. Ak sú však odhady inštitútu správne, znamenalo by to, že Teherán sa v súvislosti s jadrovým programom nachádza tesne pred hranicou, na ktorej prekročenie už stačí len politické rozhodnutie, komentuje JP.

Izraelský denník dodáva, že takúto predpoveď zverejnil Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť po kritike najnovšej dohody, ktorú s Teheránom v nedeľu dosiahla Medzinárodná agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Irán v nedeľu súhlasil, že povolí medzinárodným inšpektorom nainštalovať nové pamäťové karty do monitorovacích kamier vo svojich citlivých jadrových objektoch, aby mohli pokračovať v zaznamenávaní tamojších aktivít. Zároveň však neprisľúbil, že prestane urán obohacovať na úroveň 60 percent, k čomu ho zaväzuje tzv. jadrová dohoda s mocnosťami z roku 2015, pripomína JP.

Biden očakáva plnenie záväzkov

Islamská republika od apríla pokročila pri obohacovaní uránu z 5 na 20 a následne až 60 percent. Po týchto fázach by už mohla nasledovať 90-percentná úroveň, ktorá je potrebná na výrobu jadrovej zbrane. Irán má pritom už niekoľko mesiacov k dispozícií také množstvo uránu, avšak zatiaľ ešte nie dostatočne obohateného, ktoré by vystačilo na výrobu aj niekoľkých bômb.

Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť svoje odhady vypracoval na základe údajoch MAAE. Vo svojej správe dospel k záveru, že zámerom iránskych krokov je vyvíjať tlak na USA a vynútiť si tiež ústupky pri jadrových rokovaniach, ktoré sú momentálne pozastavené.

Teherán v roku 2015 podpísal jadrovú dohodu so svetovými mocnosťami a zaviazal sa, že obmedzí svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií. Bývalý americký prezident Donald Trump však v roku 2018 od predmetnej dohody odstúpil a voči Iránu znova zaviedol tvrdé ekonomické sankcie.

Trumpov nástupca v úrade Biden naznačil, že Spojené štáty sú pripravené vrátiť sa k tejto dohode, jeho administratíva však od Iránu najprv očakáva, že začne opäť plniť záväzky vyplývajúce z pôvodnej zmluvy.