Najznámejšia slovenská sieť hračkárstiev Dráčik na svojom e-shope niekoľkokrát zverejnila reklamy, ktorých obsah možno označiť za nešťastne zvolený.
Spomínajú priživovanie sa na ľudskom nešťastí
Pokiaľ v minulosti v rámci marketingu reagovali na obrannú dohodu medzi Slovenskom a USA, dnes zverejňujú rozprávku, ktorej dej odráža politický vývoj na Slovensku. V jednom z príbehov dokonca uvádzajú, že „do paláca sa nebadane vkradla Macocha“.
Okrem iného sa na svojom e-shope vyjadrili aj k obdobiu pandémie. „Zároveň iná skupina zistila, že to je celkom dobrý kšeft, tak načo ho kaziť. Nič neobvyklé, že sa ľudia priživia na ľudskom nešťastí. A potom takí, čo síce videli, že síce všetko padá na hu..., ale oni v pohode robia všetko ako predtým, budú potrební, tak načo by hrýzli do ruky čo ich živí, čiže sa držali pokynov aj keď neboli presvedčení o správnosti svojho konania. Zbabelci,“ uvádzajú na webe, ktorý má primárne slúžiť ku predaju hračiek.
Hračkárstvo pred približne 30 rokmi na Slovensku rozbehol a dodnes výhradne vlastní bratislavský podnikateľ Dušan Víglaský. Dráčik má po celej krajine sieť takmer 80 obchodov.
Politológ nevidí nič nezvyčajné
Na marketingové kroky hračkárstva sme sa pýtali aj politického analytika Jána Baránka. Ten hneď v úvode objasnil, že je nutné uviesť, že ide v tomto prípade o súkromnú firmu, ktorá podlieha iným pravidlám, ako štátne, respektíve verejnoprávne inštitúcie. Vysvetľuje, že v tomto prípade najpodstatnejšie „pravidlo“ vytvára trh.
„Pokiaľ si majitelia zvážia, že aj za cenu prípadnej straty zákazníkov sa odhodlajú na niečo podobné, je to ich legitímne rozhodnutie, pokiaľ to nehraničí s porušovaním zákona. Výčitka o manipulácii detí v tomto prípade neobstojí, keďže text rozprávky, hoci napísaný formou rozprávky, je určený dospelým,“ hovorí pre Trend Ján Baránek.
Zároveň dodáva, že prípadný odliv zákazníkov, môže byť kompenzovaný tými, ktorí sa s postojom majiteľov stotožňujú.
„Treba upozorniť na ďalšiu vec – precedens na využitie tzv. rozprávky na politické účely urobila Zuzana Čaputová, ešte ako kandidátka na prezidentku. Možno si spomeniete, že jej rozprávka sa volala Dievča, ktoré sa nebálo. Vzhľadom na čas a situáciu, ako aj to, komu bola „rozprávka“ určená, teda deťom, išlo rozhodne o kontroverznejší počin, avšak formálne takisto v mantineloch, ktoré neprekračovali zákonne hranice,“ vysvetľuje nám ďalej politický analytik.
Zastáva názor, že v prípade majiteľov firmy Dráčik smeruje „rozprávka“ dospelým a zároveň nezvádzajú žiadny politický boj, končiaci sa voľbami.
„Ďalšie negatívne príklady priniesli aj iné súkromné (a nie len) firmy počas covidovej tzv. pandémie, ktoré svojvoľne hodnotili napr. tých, ktorí sa snažili polemizovať, do väčšej, či menšej miery, s oficiálnym názorom na Covid a očkovanie. Mám na mysli niektoré súkromné médiá, ktoré takisto vynášali súdy a prednášali hodnotiace názory, hraničiace so šikanou a ostrakizáciou,“ uvádza.
Podľa slov Baránka, v zmysle nedávnej minulosti, na počínaní majiteľov firmy Dráčik nevidí nič nezvyčajné.
Ďalšie dôležité správy
