Skutočnosť, že na rokovaní tripartity nedošlo ohľadom minimálnej mzdy k dohode medzi odborármi a zamestnávateľmi a napokon rozhoduje vláda, nie je nič výnimočné. Naopak, ak by k dohode došlo, bolo by to po prvýkrát v slovenskej histórii. Týmito slovami reagoval na konfliktný koniec rokovaní tripartity v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) rokovania v pondelok 24. augusta predčasne opustila s odôvodnením, že minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) počas zasadania tripartity individuálne rokoval so zástupcami zamestnávateľov.

Monika Uhlerová - viceprezidentka KOZ
Neprehliadnite

Odborárka: Podobné taktiky ako Krajniak použil aj Mečiar. Chystáme štrajky a ideme na námestia

M. Krajniak odchod odborárov z rokovania tripartity zasa komentoval s tým, že sa nenechá vydierať niekým, kto od začiatku nechcel vyjednávať a trval na svojom návrhu. „Uvidíme časom, aký význam má tento konflikt. Ale ani KOZ už nie je to, čo bývala v začiatkoch. Nemá už takú veľkú silu. Neviem, aký majú pripravený plán B. Lebo ak urobíte takýto krok, musíte mať takýto plán urobený,“ reagoval J. Hrabko. 

Podľa neho by bolo logickejšie, ak by odbory odôvodnili odchod z rokovaní tým, že minister nechce postupovať podľa platného zákona, ktorý upravuje automatický nárast minimálnej mzdy, ale chce legislatívu meniť. „Minister môže popri tripartite separátne rokovať tak s odbormi, ako aj so zamestnávateľmi. Pretože ak sa snaží nájsť dohodu, môže to robiť aj s pomocou takýchto inštrumentov. To nie je dôvod na takýto odchod,“ poznamenal J. Hrabko.

Opozičný Smer-SD a nezávislí poslanci, ktorí sa angažujú v novom subjekte Hlas-SD, reagovali vyhlásením, že budú iniciovať konanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom vysloviť ministrovi nedôveru. „K odvolaniu ministra nepríde, to sa v histórii Slovenska stalo iba raz. Asi budú chcieť ministrovi Krajniakovi zrátať najmä trináste dôchodky. A v rámci tripartity sa budú zastávať odborových zväzov,“ odhadol J. Hrabko.

Na snímke testovanie obyvateľov bytového domu vo Vranove nad Topľou – časť Čemerné v rámci preventívnych opatrení k zamedzeniu šírenia koronavírusu. Vo Vranove nad Topľou pretestujú všetkých 140 obyvateľov bytového domu, v ktorom žije pacient, ktorý bol v sobotu 22. augusta pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19. Keďže ide o obyvateľov rómskej komunity, mesto prijalo aj zvláštne opatrenia. Vo Vranove nad Topľou 24. augusta 2020. FOTO TASR – Roman Hanc
Neprehliadnite

V testovaní na Covid-19 patríme v Európe medzi najhorších

Druhá vlna nového koronavírusu je podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO) vážnejšia ako prvá. V tejto chvíli podľa neho najvyššie riziko predstavujú takzvaní superšíritelia, teda ľudia nakazení vírusom, ktorí majú napriek príznakom choroby vysoko rizikové správanie.

Na otázku, či toto upozornenie ministra nenaznačuje, že sa šírenie vírusu presúva od doteraz dominantných navrátilcov zo zahraničia viac k Slovákom, ktorí sa nakazili doma, J. Hrabko reagoval, že odpoveď na túto otázku by si vyžadovala poznať dáta, z ktorých M. Krajčí vychádzal.

„V septembri sa očakáva, že to prepukne, ľudia sa vrátia z dovoleniek, prídu zahraniční študenti a pracovníci, začne sa školský rok. Dozvuky budú trvať ešte mesiac-dva, kým sa to opäť unormálni,“ povedal J. Hrabko. „Bude to aj na zodpovednosti ľudí, ale aj na zodpovednosti vlády, pod ktorú spadá aj Úrad verejného zdravotníctva,“ dodal.

Doplnil, že požiadavku na čo najširšie testovanie ľudí považuje za prirodzenú, za kľúčový údaj o tom, ako sa vírus v krajine správa, však on osobne považuje najmä údaje o počtoch ťažko chorých pacientov hospitalizovaných v nemocniciach. S hrozbou nákazy sa musia podľa J. Hrabka vyrovnať aj výrobné firmy, ktorým v dôsledku možnej karantény pracovníkov hrozia výpadky vo výrobe.

„Podnikateľom samozrejme musí záležať na tom, aby robili, vyrábali a mali obrat. A zatiaľ som nezaznamenal, že by veľké fabriky mali vážnejšie problémy kvôli koronavírusu. Čo by mohlo svedčiť aj o tom, že sa starajú o to, aby boli k dispozícii dezinfekčné prostriedky, prípadne teplomery, že im záleží na tom, aby práca bola,“ poznamenal J. Hrabko.