Rokovania Eduarda Hegera o podpore a zložení prípadnej budúcej vlády sú zatiaľ iba neformálne, bez poverenia prezidentky Zuzany Čaputovej. Upozornil publicista Juraj Hrabko.
Rozdielna sila poslaneckých podpisov
Hlava štátu podľa neho výsledok neformálnych rokovaní nemusí brať do úvahy ani v prípade, že by ním bol zoznam 76 mien poslancov s prísľubom podpory budúceho kabinetu. Takáto povinnosť prezidentke podľa Hrabka nevyplýva z ústavy ani z politických tradícií. „Treba odlišovať situáciu, ktorá vznikne bezprostredne po voľbách, a tú, ktorá vznikne v priebehu volebného obdobia,“ upozornil. „Podpisy 76 poslancov majú z politického hľadiska rovnakú hodnotu, ako keby premiér priniesol prezidentke zbierku 76 motýľov,“ tvrdí Hrabko.
Samotné podpisy poslancov pritom podľa neho udržateľnosť vlády negarantujú. „Nedávno pán Heger priniesol prezidentke podpisy 91 poslancov a aj tak sa mu vláda najskôr rozpadla a potom padla,“ pripomenul.
Úradnícke riešenie
Jedným zo schodnejších riešení by podľa Hrabka bolo, ak by sa prezidentka inšpirovala postupom exprezidenta Michala Kováča po páde vlády Vladimíra Mečiara a pokúsila sa s politickými stranami dohodnúť také zloženie úradníckej vlády, ktoré by malo aj podporu Národnej rady SR. „To znamená viesť rokovania a dohodnúť sa, nájsť kompromis, ako ho našiel Michal Kováč. Všetci zainteresovaní ho vtedy nielen rešpektovali, ale aj dodržali,“ pripomenul Hrabko.
Prezidentka by mohla na miesto aktuálnej dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera vymenovať inú, úradnícku vládu aj bez dohody s parlamentnými stranami. „Je predpoklad, že takáto vláda nezíska po mesiaci podporu parlamentu, ale bude vládnuť bez nej, pod kontrolou prezidentky,“ konštatoval Hrabko.
Na margo nadchádzajúceho referenda o tom, či má byť možnosť skrátiť volebné obdobie súčasťou ústavy, Hrabko povedal, že nejde o stranícke referendum. „To nie je referendum, ktoré by vyvolali politici v parlamente. Je to referendum vypísané na základe petičnej akcie,“ konštatoval. To, či ho niektoré politické strany podporujú a iné nie, podľa Hrabka podstatné nie je. „Podstatné je to, že každý volič má možnosť na referendum ísť. Má sa v ňom rozhodnúť o závažnej otázke. Záleží na rozhodnutí každého, či pôjde alebo nepôjde na referendum. Tí, ktorí sú proti, to majú uľahčené, že môžu hlasovať aj nohami,“ pripomenul, že na platnosť referenda je potrebná účasť viac ako polovice všetkých registrovaných voličov.
Ďalšie dôležité správy
