Vedcom z Yale University sa po analýze 65 amerických metropol bližšie podarilo určiť, čo takzvaný „urban heat island“ (UHI) spôsobuje. Za dominantný faktor považujú poruchové prúdenie tepla, s ktorým súvisí aj menšia schopnosť prostredia uvoľňovať teplo naspäť do atmosféry. V závislosti od vlhkosti prostredia daného mesta sa teplota v centre môže od okolitej krajiny líšiť o tri stupne Celzia, uvádza web univerzity. Anglické zistenia hovoria aj o dvanásťstupňových rozdieloch.
Americká štúdia zároveň spochybňuje doterajšie zistenia, podľa ktorých za UHI efekt môže predovšetkým úbytok vegetácie v mestách, v dôsledku čoho zostávajúca zeleň nestíha dostatočne odparovať a chladiť prostredie.
Ako ďalšie príčiny UHI efektu vedci uvádzajú všadeprítomné budovy, chodníky a rôzne priemyselné systémy, ktoré obsadzujú prírodné plochy a ktoré tak zvyšujú celkovú teplotu mesta. Tu zohráva dôležitú úlohu albedo zemského povrchu, teda podiel odrazeného slnečného svetla od povrchu zeme.
Napríklad svetlé parkovacie miesta odrážajú naspäť do kozmu viac slnečného žiarenia a tepla ako tmavšie plochy. Tmavé plochy teplo zachytávajú a oproti svetlým povrchom vykazujú vyššie teploty približne o desať až dvadsať stupňov, tvrdí portál Green Building Advisor.
Do problému zasahuje aj časové obdobie. Vďaka dátam zo satelitov NASA mohli vedci z Yale University porovnať údaje o teplotách medzi dňom a nocou. Počas dňa vplývalo na teploty najmä prúdenie tepla, teda konvekcia – povrchy budov a iné umelo vytvorené konštrukcie konvekciu narúšajú, v niektorých prípadoch je prirodzené prúdenie znížené aj o viac ako 50 percent. S príchodom noci, bez ohľadu na miestnu klímu, zdvíhajú stupnicu budovy a objekty, ktoré vyžarujú nahromadené teplo.
Biele strechy a reflexné chodníky
Citeľne vyššie teploty v mestách, samozrejme, negatívne pôsobia na obyvateľov, upozorňuje Xuhui Lee, jeden z autorov štúdie. Zvlášť v období, kedy priemerné globálne teploty stúpajú a do miest sa sťahuje čoraz viac ľudí, má X. Lee veľké obavy o verejné zdravie. Ide najmä o prehriatie organizmu, spálenie pokožky, ťažkosti s dýchaním, fyzické aj psychické vyčerpanie. Vedci očakávajú, že v dôsledku tepla umrie 3 500 až 27-tisíc ľudí ročne, uvádza server Scientific American.
Brian Stone, profesor z Georgia Institute of Technology, ktorý sa taktiež venuje problematike, vidí jednoduché riešenie v bielej farbe, reflexných prvkoch a rozvinutejšej vegetácii. Povrchy, ktoré pohlcujú menej slnečného žiarenia, by sa podľa neho dali aplikovať takmer všade – strechy bielej farby, reflexné chodníky, ulice a parkoviská.
Riadenie „mestského tepla“ a ochladzovanie by si však vyžadovalo určité investície. Laurence Kalkstein z University of Miami však naznačuje, že väčšiu ochotu investovať by mali prejavovať mestá s vyššou hustotou obyvateľstva.
Napríklad New York s hustotou takmer 27-tisíc obyvateľov na štvorcovú míľu môže vegetáciou a zvýšeným albedom zachrániť viac ľudí ako Los Angeles, kde hustota nepresahuje 7 500 obyvateľov na štvorcovú míľu. „Čím hustejšia mestská zóna, tým lepší prospech,“ povedal pre Scientific American.
Riadené mini-mesto ako kapitalistická fantázia
Zatiaľ čo klasické mestá možno len uvažujú o relatívne lacných investíciách do svetlých farieb, Dubaj plánuje priam megalomanský projekt. Šejk Mohammed bin Rashid al-Maktoum nedávno predstavil návrh prvého pešieho klimatizovaného mini-mesta s úplnou kontrolou teploty.
Zdroj: SITA / AP
„The Mall of the World“ má mať rozlohu približne 14,6 miliónov metrov štvorcových, na ktorých sa má postaviť najväčší zábavný park na svete, viac ako sto hotelov, obrovské nákupné centrá, zdravotnícke stredisko s chirurgiou a kozmetickými službami či divadelná štvrť, uvádza portál The Independent. Chýbať by nemali ani promenády s dĺžkou takmer sedem kilometrov. Autori projektu dúfajú, že projekt ročne pritiahne 180 miliónov návštevníkov ročne. Viac informácií aj na Reality.TREND.sk.
Klíma a atmosféra v riadenom komplexe bude pred poveternostnými vplyvmi okrem iného chránená aj zaťahovacou strechou. „Cieľom je vytvoriť integrované mesto s prvotriednymi službami a možnosťami a s príjemným prostredím,“ povedal šejk v oficiálnom vyhlásení.
Rozpočet a dátum dokončenia autori projektu ešte neprezradili. Ako poukazuje server The Verge, hoci ide o pomerne bizarnú kapitalistickú fantáziu, extravagancia nie je pre Dubaj neznámym pojmom. Mesto Spojených arabských emirátov sa už môže pochváliť najvyššou budovou sveta Burj Khalifa, umelo vytvorenými polostrovmi v tvare palmy Palm Jumeraih či najväčším akváriom Dubai Aquarium.
