Horúce letné počasie, ktoré zamestnancom spôsobuje diskomfort v každodennom živote, má negatívne dôsledky aj pre ekonomiku. Tie sa týkajú poklesu produktivity a finančných strát, ktorým firmy v dôsledku horúčav čelia upozorňuje portál Bloomberg.
Dosluhujúci americký prezident Joe Biden minulé leto upozornil, že extrémne horúčavy stoja americkú ekonomiku 100 miliárd dolárov ročne. Podľa think tanku Atlantic Council je pritom pravdepodobné, že tieto straty sa do roku 2030 zdvojnásobia.
Negatívne dôsledky horúčav pociťujú najviac ľudia pracujúci vonku, avšak ani administratívni pracovníci nie sú pred negatívnymi vplyvmi horúceho počasia v absolútnom bezpečí. Ich kognitívny výkon klesá, pretože energiu, ktorá bežne zabezpečuje komplexné mozgové funkcie, využíva telo na to, aby sa schladilo. Na to, aby sa tento negatívny vplyv tepla prejavil, stačí podľa odborníkov aj kratšia doba, počas ktorej sú pracovníci vystavení horúčavám. Môže to byť počas cesty do kancelárie alebo v noci.
Dôsledky sú väčšie v prípade, že v kancelárii alebo v domácnosti chýba klimatizácia. Tento problém sa pritom týka množstva zamestnancov naprieč celou Európou. V roku 2022 bola miera rozšírenia klimatizačných zariadení na Starom kontinente len 19 percent. Pre porovnanie, v Spojených štátoch to bolo 90 percent.
Spojené štáty plánujú zaviesť štandardy, ktoré budú regulovať fungovanie pracovísk v situáciách, keď teplota vzduchu vonku prekročí 80 stupňov Fahrenheita, čo zodpovedá približne 27 stupňom Celzia. Niektoré krajiny podobné opatrenia zaviedli už dávnejšie. Patrí k nim aj Čína, kde sa znižuje v prípade horúčavy počet pracovných hodín. Firmy, ktoré nedokážu zabezpečiť teplotu vzduchu pod 95 stupňov Fahrenheita vonku a pod 91 stupňov Fahrenheita vnútri, musia zamestnancom poskytnúť príplatok. Jeho maximálna výška je približne 30 dolárov na deň.
Ďalšie dôležité správy
Obavy zo silných hurikánov zvyšujú ceny palív. V ohrození je najmä zemný plyn
