Slovenská energetika stále zostáva málo transparentná a silne prepletená politickými záujmami. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu síce čiastočne sprivatizovala významnú časť veľkej energetiky ako plynárov, distribučné spoločnosti či elektrárne. No štát si stále zachoval na dianie v lukratívnom mnohomiliardovom biznise s dosahom na všetkých obyvateľov a podnikateľov silný vplyv. Má nominantov vo všetkých čiastočne sprivatizovaných firmách, ovláda veľké teplárne a chrbtovú kosť elektroenergetiky – prenosovú sústavu. Tvorí legislatívne prostredie a cez regulátora diktuje podmienky biznisu. Nie vždy transparentne a neraz účelovo.
Tretí balíček
Na týchto skutočnostiach sa veľa nezmení ani budúci rok. Hoci sa práve rok 2011 dá označiť za obdobie veľkej energetickej legislatívy. Nutnosť prijať nové pravidlá určujúce mantinely energetického biznisu na ďalšie roky ponúka jedinečnú príležitosť. Nová legislatíva môže sprehľadniť väzby v rámci jednotlivých energetických skupín, ale aj väzby medzi firmami a štátom, prípadne energetickým sektorom a regulátorom.
Silná verejná diskusia o budúcnosti sektora však zatiaľ chýba. A času nie je nazvyš. Slovensko musí do marca budúceho roka implementovať v poradí už tretí energetický liberalizačný balíček nadiktovaný Bruselom. Cieľom je posilniť konkurenciu v sektore, ale tiež zvýšiť energetickú bezpečnosť či posilňovať jednotný európsky energetický trh.
Tretí balíček bude mať zásadný vplyv na podnikanie hlavne veľkých energetických skupín. Podobne ako po prijatí druhého liberalizačného balíčka – ktorý ešte všetky krajiny naplno nezvládli implementovať do národnej legislatívy – firmy čaká prehodnocovanie, delenie a presúvanie majetku. Budú sa nakupovať nové IT systémy a infraštruktúra a pre prísne pravidlá sa firmy budú obzerať po nových špičkových manažéroch. Nebude to lacné, časť týchto nákladov sa s istotou premietne do koncových cien. Detaily budú závisieť od toho, ktorou cestou delenia integrovaných energetických skupín sa vláda vyberie.
Tretia cesta
V rámci liberalizačného balíčka sa môže každý členský štát sám rozhodnúť, ako svoje energetické firmy rozdelí. Najväčším zásahom do štruktúr firiem by bolo úplné vlastnícke oddelenie distribúcie od výroby, respektíve v prípade plynu aj od prepravy. Tiež môže vzniknúť nezávislý systémový operátor (ISO) alebo nezávislý prevádzkovateľ siete (ITO).
Predchádzajúca garnitúra otvorene podporovala tretiu cestu – vznik nezávislého prevádzkovateľa siete a k tejto možnosti sa prikláňa aj súčasná vláda. No z kuloárov počuť diskusie o výhodnosti úplného vlastníckeho rozdelenia firiem. Láka hlavne prepravná dcéra plynárov eustream. Kúpiť lukratívne prepravné aktíva od zahraničných akcionárov by však vôbec nebolo jednoduché. Ani lacné. Eustream je zlatonosná sliepka skupiny, tvorí podstatnú časť ziskov. Zahraniční akcionári by za svoj podiel chceli značnú sumu. A v štátnom rozpočte na takúto akciu chýbajú zdroje.
Vláda sa napokon vyberie treťou cestou. Prepravné či prenosové aktíva sa fakticky vyčlenia do samostatnej firmy. Prevádzkovateľ siete bude vlastníkom všetkých prepravných či prenosových aktív. Matka zostane majoritným vlastníkom prevádzkovateľa prepravnej siete. Všetky na podnikanie potrebné materiálne, finančné, technické či ľudské zdroje musí mať vlastné. Aj plynári stavili na voľbu tohto modelu. Podľa ich vyhlásení schválili už 90 percent opatrení potrebných na prijatie modelu ITO.
Reguluj a panuj
Budúci rok je posledným rokom súčasného regulačného obdobia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak musí čoskoro otvoriť diskusiu o novom viacročnom období po roku 2011. A v rámci nej bude musieť dať odpovede na otázky, akým spôsobom bude regulovať subjekty spadajúce pod kompetencie úradu. V skratke regulátor predstaví rozsah cenovej regulácie v nasledujúcom období a spôsob vykonávania regulácie, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov či spôsob určovania výšky primeraného zisku.
Pravidlá nového regulačného obdobia sú zatiaľ zahalené rúškom tajomstva. Súčasný kabinet sa netají tým, že by rád ďalej liberalizoval energetický trh a posilňoval konkurenciu v segmente. Samotný regulátor napríklad avizoval zrušenie regulácie cien plynu na výrobu tepla domácnostiam. A teoreticky už dnes si môžu domácnosti vybrať svojho dodávateľa plynu či už na teplo, alebo na varenie. Prakticky zatiaľ na výber nemajú. Ak vláda aj regulátor pristúpia k odstraňovaniu byrokratických prekážok pre nových hráčov, budúci rok môže priniesť konečne konkurenciu podľa vzoru elektroenergetiky aj v plynárenstve.
Štandardizácia prostredia
Ostatné dva roky v energetike sa dajú označiť za neštandardné. Verejnosť bola roky presviedčaná, že čas lacných energií sa skončil. Posledné roky to nebolo celkom tak. V dôsledku globálnej ekonomickej krízy dochádzalo na svetových trhoch k poklesu cien energií. Predovšetkým situácia na trhu s plynom sa dá považovať za veľmi neštandardnú, keď ceny na denných trhoch vytrvalo podliezajú ceny dohodnuté v dlhodobých strategických kontraktoch.
Očakávané oživenie globálnych ekonomík však kartu opäť obráti. Rastúci dopyt bude tlačiť ceny smerom nahor. Do akej miery sa premietnu aj do spotrebiteľských cien na Slovensku, je na regulátorovi. Už je však viac-menej isté, že napríklad ceny plynu na budúci rok sa zvyšovať nebudú. Zástupcovia štátu na valnom zhromaždení cenový návrh plynárov neschválili a regulátor ho musí z formálnej stránky zamietnuť.
Koncové ceny elektriny sa budúci rok budú pre domácnosti zvyšovať. Toto zvýšenie však ide na vrub rozmachu obnoviteľných zdrojov, ktoré spotrebitelia dotujú vyššími výkupnými cenami. Bez zarátania tohto vplyvu mohli zostať aj ceny elektriny pre domácnosti stabilné. V segmente firemných odberateľov pôsobí na ceny aj rýchlo sa rozvíjajúce konkurenčné prostredie. Z toho už dnes profitujú aj väčší spotrebitelia plynu z radov firiem. Konkurencia pritvrdzuje a SPP čaká pokles trhových podielov aj budúci rok.
Foto - Vlado Benko
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
