Horšie ako finančná kríza

Kombinácia predvolebného roka a prepadu rastu hospodárstva neveští vhodnú klímu pre zdravé nápady ani v krajine s rozumnými politikmi. Tými, ktorí návratnosť nápadov vyhodnocujú v dlhodobejšom horizonte.

Obdobie vhodné na zásadnejšie zásahy do fungovania krajiny, ktoré krátkodobo znamenajú odopieranie, ale dlhodobo sú ziskové, je preč. Zmien, ktorých dôsledkom by bol dlhodobý prínos, hoci aj za cenu krátkodobého priťaženia, sa krajina nedočkala. O to menej nádeje treba vkladať do nastávajúceho obdobia.

Otvára sa čas vhodný pre ešte krátkozrakejšiu politiku ako doteraz. Teraz stačí, aby drahý účet za krátkodobé výhody prišiel na stôl o rok a pol či o dva, po voľbách v roku 2010. Preto pribudne chuti a odvahy púšťať so do takých projektov, ktoré aj vláde doteraz pripadali absurdné.

Staviť na to, že by sa mohla dostaviť únava z kreatívnych riešení, ktoré predpokladajú neustále vyrovnávanie sa s nelogickými pochodmi, je prvým z vysoko nepravdepodobných očakávaní na rok 2009. Navyše s globálnou krízou za chrbtom bude zdanlivých dôvodov na podivné návody na fungovanie krajiny pribúdať. Tí, čo budú napriek tomu poukazovať na ich nezmyselnosť, budú čoraz menej označovaní za protivládnych, ale o to častejšie za protinárodných či neľudských.

Tančeky okolo DSS, bánk, energofiriem, zdravotných poisťovní či obchodníkov sa budú opakovať. Aký konkrétny mechanizmus vláda navrhne na prečerpanie ich prostriedkov pod svoju kontrolu, možno len tipovať. Doteraz predstavila mnoho možností, v zásade môže losovať, ktorú z nich opäť vytiahne. Pravda, nemožno vylúčiť, že príde aj niečo úplne nové, čo tu doteraz nebolo.

Začne sa to s prvými dňami nového roka. Mierny chaos spojený s eurom, ktorému sa nevyhla žiadna z krajín, kde dnes obieha, bude prvý impulz pre nervózne populistické reči.

Neskôr prídu údaje o inflácii, ktoré budú viac či menej korektne spájané s eurom či nebodaj s finančnou krízou. Z troch volieb, ktoré krajinu v roku 2009 čakajú, sa najviac pozornosti ujde voľbe hlavy štátu. O niečo menej vzrušenia prinesú voľby do VÚC a nájde sa aj zopár ľudí, ktorí sa zúčastnia na eurovoľbách.

V stávke Gašparovič verzus Radičová má zrejme mierne navrch súčasný prezident. No budúci rok pôjde o iné voľby. Vyzerá to, že Robert Fico nie je ďaleko od toho, aby v najbližších voľbách zostavoval vládu s jedným partnerom. A jeho ambície sú ešte vyššie – zostavovať vládu samostatne.

Alebo aspoň byť v pozícii, aby tak mohol spraviť. Táto myšlienka bude stáť za všetkým, čo povie alebo urobí v budúcom roku. Z ostatných koaličných partnerov kráča po najtenšom ľade Vladimír Mečiar. Na rozdiel od Jána Slotu prejavuje aspoň symbolické známky nesúhlasu s konaním ministrov za Smer–SD.

A hoci dnes tvrdí, že podpora I. Gašparoviča ostatnými partnermi môže vyústiť do partnerského konfliktu, v roku 2009 bude musieť aj on premýšľať o tom, kde chce po parlamentných voľbách skončiť. Jediné pole pôsobnosti, kde sa jeho strana a jej zmýšľanie dokáže naplno prejaviť, je ministerstvo spravodlivosti a Štefan Harabin.

Rezort justície, ktorý nezaujíma premiéra a vzhľadom na malý dosah na miliardy obchodované štátom ani SNS, sa rýchlo stáva laboratóriom podivných diktátorských experimentov ministra. Začiatkom roka začína platiť zákonná úprava, podľa ktorej si môže minister spravodlivosti vymieňať predsedov súdov bez akýchkoľvek dôvodov. A prekážok.

Ťažko odhadnúť, ku koľkým výmenám sudcov nakoniec dôjde. Minister vymieňal bez nejakých problémov aj doteraz. Nenašiel sa nikto, kto by sa s ním pustil do konfrontácie o zákonnosti jeho postupu. Alebo aspoň nikto taký, koho by bolo viac počuť.

Pri formulovaní očakávaní do roka 2009 sa väčšia pozornosť sústreďuje na vplyv krízy. Pocíti ich aj Slovensko v slabšom hospodárskom raste. No hlavným problémom nebude revízia rastu miezd či tvorby pracovných miest. Ale udalosti, ktoré krajinu poznačia na dlhší čas.

Diskutovať o niečom takom, ako je systematický záujem vlády o budovanie znalostnej spoločnosti, nemá zmysel. Vláda sa inšpiruje viac minulosťou, ako rozmýšľa o budúcnosti.