Požiare a z nich rekordné emisie oxidu uhličitého. Počas pár mesiacov postihla oblasti okolo polárneho kruhu dvojitá prírodná katastrofa.
Požiare, horiace v ruskej Arktíde už od jari, spôsobili, že len v júni sa do ovzdušia dostalo približne 60 miliónov ton oxidu uhličitého a v nich 16,3 milióna ton uhlíka. Podľa údajov Európskej monitorovacej služby atmosféry Copernicus (CAMS) je to najvyššia hodnota od roku 2003 a takmer deväťnásobne vyššia ako v rovnakom mesiaci roku 2018.
Situácia sa zhoršuje
„Júnové dáta ukazujú, že požiarna aktivita bola v sibírskej Arktíde ďalej na východe ako v roku 2019, pričom rozsiahlejšie požiare sa vyskytli v arktických častiach východnej Sibíri,“ citovala vedeckého pracovníka CAMS Marka Parringtona agentúra Bloomberg.
Podľa vedcov sa arktický región zohrieva dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo vedie k rýchlejšiemu topeniu morského ľadu, než predpokladali. Postupujúce globálne otepľovanie podľa odborníkov spôsobí, že Severný pól bude raz úplne bez ľadu. Stať sa tak má do roku 2050.
Rekordné teplá
Niektoré časti Arktídy zaznamenali tento rok teploty až o 16 stupňov Celzia vyššie ako to býva zvyčajne v máji. Sibírske mesto Verchojansk minulý mesiac zaznamenalo teplotu 38 stupňov Celzia. Priemerné júnové teploty tam pritom zvykli byť 20 stupňov, takže nová rekordne vysoká teplota je alarmujúca.
Portál Global News zverejnil názor hovorkyne Svetovej meteorologickej organizácie Clare Nullisovej, podľa ktorej má región východnej Sibíri extrémne chladné zimy, ale je známy aj svojimi extrémami v lete, takže teploty nad 30 stupňov Celzia v júli nie sú neobvyklé. „Avšak teploty 38 stupňov sú naozaj výnimočné,“ uviedla.
Podmienky pre požiar
Teplý vzduch šíriaci sa zo Sibíri do Arktídy nespôsobuje priamo požiare, ale spolu s nízkou úrovňou pôdnej vlhkosti a nízkym úhrnom zrážok môže prispievať k vytáraniu podmienok pre šírenie požiaru.
Požiarna sezóna, ktorá sa zvyčajne začína začiatkom mája a vrcholí začiatkom júna, sa tento rok začala skôr; satelity registrovali požiare už v marci. Sibírske požiare sa šíria na suchej trávnatej vegetácii, lesmi a rašeliniskami po celom severnom Rusku.
Minulý víkend, konkrétne v sobotu 27. júna, ruská federálna služba vzdušnej ochrany lesov Avialesochrana oznámila, že na Sibíri horí 1,15 milióna hektárov lesa v ťažko dostupných oblastiach. Najhoršie postihnutá bola Jakutská republika, kde sa nachádza práve aj mesto Verchojansk. Oheň zasiahol 929-tisíc hektárov. Lesné požiare na Sibíri sa za posledný týždeň zväčšili takmer päťnásobne.
Aj minulý rok boli vedci bezradní, keď zaznamenávali horenie požiarov v niektorých častiach Sibíri a takisto aj na Aljaške dlhšie ako kedykoľvek predtým. Lesné požiare emitovali vtedy do atmosféry počas sezóny asi 182 miliónov ton oxidu uhličitého.
