Mladí ľudia si pritom nemôžu dovoliť ani takéto „komárie byty“, ako ich označili médiá, nehovoriac o väčších priestoroch. „Nepovedali by ste, že (vlastniť mikrobyt) je nejaké terno, pritom je to sen mnohých ľudí. Ceny všetkého prudko rastú,“ povedal pre portál Time 24-ročný John Kok.

Šialené ceny nehnuteľností v tomto ázijskom ekonomickom centre nie sú ničím novým. Tento rok v januári medzinárodný prieskum priradil Hongkongu prvé miesto v rámci finančne najmenej dostupného bývania – už šiestykrát za sebou. Hongkong je podľa štatistických údajov americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) desiatou krajinou s najväčšou ekonomickou nerovnosťou na svete. Väčšia existuje už len napríklad na Haiti alebo v Stredoafrickej republike.

Počas najväčšieho rozkvetu mesta v 70. a 80. rokoch minulého storočia bola sociálna mobilita poháňaná vlastníctvom nehnuteľnosti, poukazuje portál Time. Pre páry a rodiny bolo jednoduchšie našetriť si a zaplatiť si prvý byt. Za rok či dva sa sťahovali a stúpali na realitnom aj spoločenskom rebríčku. V súčasnosti sa však vlastníctvo nehnuteľnosti stalo pre mladú generáciu nedosiahnuteľné, podobne ako je tomu v Severnej Amerike či západnej Európe.

Rast nájmov a cien nehnuteľností prekonal rast miezd, povedal Edward Yui, ktorý patrí medzi najväčších odborníkov na nehnuteľnosti v Hongkongu.

Vesmírne moduly a väzenské cely

Nedostatok osobného priestoru, či už pocitovo, alebo reálne, mladých v meste nervuje. „Keď sa chcete venovať sexu, jednoducho nie je kde. To je veľmi skutočný problém,“ zhrnul lapidárne jeden 25-ročný politik.

Vytrvalá snaha obyvateľov mesta zaistiť si vlastnú strechu nad hlavou alebo sa aspoň odsťahovať od rodičov vedie k tomu, že vynaliezaví developeri „tlačia na pílu“. Na prenájom tak boli napríklad aj byty s takzvanými vesmírnymi modulmi, ktoré sa odomykajú kartou, je v nich jedna posteľ, klimatizácia a modré osvetlenie.

„Moduly“ pritiahli pozornosť miestnej aj medzinárodnej tlače. Jeden novinár ich nazval „luxusnými klietkovými domami“ s odkazom na neslávne známe domy v chudobných štvrtiach, v ktorých ľudia žijú v drôtených kójach s jediným lôžkom.

Bytových jednotiek s rozlohou 12 štvorcových metrov je na trhu dostatok. V druhej polovici roku 2016 vzniklo mnoho rezidenčných projektov a všetky ponúkali veľké množstvo miniatúrnych bytov. Developeri sa snažia z nedostatku priestoru ťažiť. Niektorí z nich sa kvôli minibytom stali v miestnej tlači terčom kritiky – ide vraj o „menší priestor, ktorý ponúka väzenskú celu pre jedného“.

Malé byty nie sú v Hongkongu ničím novým, ale predtým tieto jednotky vznikali delením väčších jednotiek v starších budovách. Podľa oficiálnych čísiel žije v týchto často zle osvetlených a zle vetrateľných bytoch asi 200-tisíc ľudí. Delenie väčších bytov na menšie sa často robilo neoficiálne, čím rastie napríklad riziko požiaru.