Hon Guardianu na tajných sa nekončí, budú ešte desiatky odhalení

Novinári britského denníka The Guardian sa chystajú zverejniť ďalšie odhalenia o činnosti tajných služieb.

Informácie, ktoré denníku dodal bývalý technik amerických spravodajských služieb Edward Snowden, vraj vystačia na desiatky materiálov, uviedla agentúra AP.

Britský denník spolu s americkým The Washington Post minulý týždeň informoval o tajnom protiteroristickom programe Prism (prizma), v rámci ktorého americká Národná agentúra pre bezpečnosť (NSA) a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) z centrálnych serverov deviatich veľkých internetových firiem získavajú údaje o internetovej komunikácii ľudí.

Americké ministerstvo spravodlivosti v pondelok začalo vyšetrovanie úniku informácií, ku ktorému sa priznal dvadsaťdeväťročný E. Snowden, ktorý v súčasnosti býva v Hongkongu a chce požiadať o politický azyl v niektorej ďalšej krajine.

Reportér Glenn Greenwald, ktorý materiály v denníku The Guardian zverejnil, agentúre AP povedal, že v ďalších niekoľkých týždňoch a mesiacoch príde na rad „mnoho významných odhalení, ktorá ešte neboli zverejnené“.

Reportér Guardianu Glenn Greenwald, ktorý zverejnil materiály od Edwarda Snowdena v rozhovore pre AP v Hongkongu Zdroj: SITA / AP

Reportér Guardianu Glenn Greenwald, ktorý zverejnil materiály od Edwarda Snowdena v rozhovore pre AP v Hongkongu

Dokumenty, ktoré E. Snowden denníku poskytol, podľa neho vytvárajú základ pre desiatky ďalších príbehov, ktoré chcú novinári sprostredkovať verejnosti.

Čaká na neho dlhoročné väzenie

E. Snowdenovi hrozí teraz v USA mnohoročné väzenie. Z Hongkongu môže byť vydaný do Spojených štátov. Americké ministerstvo spravodlivosti už začalo skúmať únik dát o sledovanie ľudí v rámci tajného protiteroristického programu Prism.

E. Snowden tvrdí, že jeho jediným motívom bolo poukázať na to, čo americká vláda uskutočňuje v mene verejnosti a proti nej. Nechcel svoju identitu tajiť, lebo vraj neurobil nič zlé. „Chápem, že za svoj skutok budem nútený trpieť,“ povedal E. Snowden obom novinám v odkaze na tresty, ktoré mu v USA hrozia. K tajným informáciám mal prístup v čase, keď pracoval pre Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a Národnú agentúru pre bezpečnosť (NSA).

Materiály, ktoré E. Snowden médiám odovzdal, informujú o tajnom programe, v rámci ktorého získavajú NSA a FBI z centrálnych serverov deviatich veľkých internetových spoločností údaje z elektronickej pošty, fotografie a ďalšie dokumenty, ktoré možno využiť na sledovanie ľudí a ich stykov.

Sledovací program vzápätí po prevalení informácií o ňom obhajoval prezident Barack Obama ako prevenciu proti možnému teroristickému nebezpečenstvu. Súkromie Američanov podľa neho programom nie je ohrozené.

S tým E. Snowden nesúhlasí, zásahy do súkromia závisia vraj na rozhodnutí spravodajských analytikov. „Akýkoľvek analytik sa môže kedykoľvek zamerať na kohokoľvek. V akomkoľvek odvetví. Kdekoľvek,“ uviedol bývalý spravodajský pracovník.

Za zverejnenie informácií Snowdenovi podľa advokáta hájaceho podobných whistleblowerov, teda oznamovateľov pochádzajúcich väčšinou z radov pracovníkov štátnych orgánov či armády, hrozia až desiatky rokov vo väzení. Môže byť obžalovaný z velezrady, prípadne aj zo spolčenia sa s nepriateľom, podobne ako vojak Bradley Manning v kauze WikiLeaks, uviedol právnik Marc Zaid.

Kde nájde útočisko?

E. Snowden sa od 20. mája zdržiava v jednom z hotelov v Hongkongu na čínskom území a mieni požiadať o politický azyl v niektorej z krajín, ktoré podľa neho uznávajú slobodu prejavu.

Hongkong však má s Washingtonom od roku 1998 dohodu o vydávaní súdených ľudí, v rámci ktorej putovali z Ázie do Spojených štátov napríklad traja muži podozriví zo spolupráce s teroristickou organizáciou Al-Kájda. USA doteraz žiadosť o Snowdenovo vydanie nepodali.

Médiá informovali, že Snowden plánuje požiadať o azyl napríklad na Islande. Islandská veľvyslankyňa v Pekingu Kristín Árnadóttirová podľa denníka South China Morning Post však upozornila, že žiadosť môže človek podať až na Islande.

Ako občan USA však Snowden môže cestovať na Island bez víz a hneď o azyl požiadať. Než úrady jeho prípad rozhodnú, čo môže podľa agentúry Reuters trvať vyše roka, nemôže byť vydaný do vlasti.

Nová islandská vláda premiéra Sigmundura Davida Gunnlaugssona je však viac proamerická než tie predchádzajúce a tiež zrejme odmieta posilňovať povesť Islandu ako krajiny chrániacej najrôznejšie kybernetické aktivity, upozorňuje Reuters.

Tiež žiadosť o azyl priamo v Hongkongu by E. Snowdena určitý čas chránila pred vydaním, povedal DPA Nicholas Bequelin z organizácie Human Rights Watch. V tejto osobitnej oblasti Číny totiž neexistuje mechanizmus pre posudzovanie žiadostí o azyl a Hongkong zatiaľ rozhodnutie necháva na Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Súd však v marci rozhodol, že Hongkong musí mať vlastné azylové konanie.

Udelenie azylu v Hongkongu je podľa N. Bequelina nepravdepodobné. „Na to by musel dokázať, že mu hrozí politické prenasledovanie alebo mučenie,“ povedal expert.

Rakúsky poslanec za Zelených Peter Pilz navrhuje, aby alpská republika udelila politický azyl ako E. Snowdenovi, tak B. Manningovi. „Obaja vo svete s vysokým osobným rizikom hájili občianske práva a slobodu informácií. Obaja sú kvôli tomu terčom vyhrážok a prenasledovania vlády, justície a armády. Obaja potrebujú našu podporu,“ vyhlásil P. Pilz.