V srdci tejto štvrti sa nachádza Informačné centrum prostitútok (PIC). Založila ho bývalá prostitútka Mariska Majoorová v roku 1994. Toto centrum je útočiskom, miestom, kam sa prostitútky, ženy či transgenderové osoby chodia uvoľniť a informovať.
Tu stretávame Dinah Bons v sprievode kolegýň, ktoré založili My Red Light, kolektív sexuálnych pracovníčok, ktoré od vlaňajšieho mája samy spravujú 14 výloh v štyroch budovách, píšu francúzske noviny Le Monde. „Chceme byť nezávislé, preto sme si tento spolok založili,“ hovorí.
Rovnako ako jej kolegyne je D. Bons nekompromisná, pokiaľ ide o prezervatív. Čiastočne preto, že je sama séropozitívna, ale predovšetkým preto, že ide o zásadnú otázku. „Sex jedine s čiapočkou, inak nič! O tom sa nedá diskutovať,“ vyhlasuje.
Vďaka informovaniu o prevencii sa podiel sexuálnych pracovníčok nakazených vírusom HIV znížil na dve percentá. „Keď je sex vašou prácou, nemáte chuť byť chorá,“ zdôrazňuje D. Bons a ľutuje, že antiretrovirálna pilulka ako prevencia proti nákaze HIV, ktorá je v Holandsku povolená u mužov, ktorí majú homosexuálne vzťahy, nie je ešte povolená pre sexuálne pracovníčky.
Konzultácie a praktické rady
D. Bons je tiež jednou z konzultantiek syndikátu sexuálnych pracovníčok Prúd. Tento zväz, ktorý má viac ako 200 členov, poskytuje informácie o právach sexuálnych pracovníčok a radí im ohľadom ich zdravia.
Prúd poskytuje konzultácie, ktoré sa týkajú prevencie nákazy HIV a ďalších sexuálne prenosných infekcií, ale rieši aj právne a praktické rady. Tieto služby zodpovedajú reálnym potrebám, lebo okrem oficiálne povolenej prostitúcie tu ešte existuje tá príležitostná, ktorá sa často spája s ťažkou finančnou situáciou.
Od roku 2000 je prostitúcia v Holandsku povolená s cieľom bojovať proti zneužívaniu osôb venujúcich sa sexuálnej práci a proti obchodovaniu s ľuďmi. Je však stanovené, že táto aktivita musí byť obmedzená na presne definované oblasti, ako je napríklad Red Light District v Amsterdame, a na uzavreté miesta (výlohy).
Nesmie sa prevádzkovať na chodníku. Vo výklade môžu pôsobiť len ženy, ktoré na to majú povolenie.
Diskriminácia a stigma
„V Holandsku sa postavenie sexuálnych pracovníčok v mestách od seba líši. V Amsterdame sme dosiahli spoluprácu s mravnostnou políciou a dialóg s verejnými službami, predovšetkým v zdravotníctve. Kontaktujeme tiež osoby bez dokumentov a vstupujeme tam, kam sociálne či zdravotnícke služby nemajú prístup,“ hovorí D. Bons.
D. Bons je tiež predsedníčkou Transgender Europe, mimovládnej organizácie pre práva transsexuálnych a transgenderových osôb, a členkou správnej rady Medzinárodného výboru pre práva sexuálnych pracovníčok v Európe.
„Chceme uznanie našej práce ako nezávislých pracovníkov a predovšetkým to, aby naša činnosť nebola spájaná s kriminalitou. Nový Zéland a austrálsky štát Nový Južný Wales to už urobili,“ hovorí. Podľa nej to pomôže odstrániť diskrimináciu a stigmatizáciu, ktoré v Holandsku pretrvávajú.