Slovenskú vládu zachvátila atómová eufória. Začalo sa to na jeseň, ohlásením dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pokračovalo pred Vianocami, keď kabinet Roberta Fica na poslednom vlaňajšom rokovaní rozhodol o spustení projektu úplne novej atómky. A najnovšie vláda natiahla prst na štartovacie tlačidlo len nedávno odstavenej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Lebo bezpečnosť
Minulý víkend, v sobotu, sa vláda zišla na mimoriadnom zasadnutí. Na programe mala jediný bod: dať politický pokyn na spustenie druhého bloku jadrovej elektrárne V1. Toho, ktorý Slovensko v duchu prístupovej dohody s Európskou úniou na Silvestra zastavilo. Ako dôvod na kontroverznú obrátku poslúžili zastavené dodávky plynu z Ruska a ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska.
- NEPREHLIADNITE:
- 155418>ČEZ: Na vybudovanie atómky sme logická voľba
- 155410>Jadrové hry (Komentár)
- 155417>Európsky jadrový boom
- sme.sk: Podľa Fica už nie je dôvod reštartovať Bohunice
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek tvrdil, že problém je chýbajúci plyn pre paroplynové elektrárne (tri najpodstatnejšie sú v Bratislave, Leviciach a Ružomberku). Musel vedieť, že nehovorí celú pravdu. Bratislavský paroplyn dodáva teplo do mesta, a tak musí ísť stále. Dodávka prúdu z ďalších dvoch elektrární je obvykle nevyhnutná iba niekoľko hodín cez deň v období špičkových požiadaviek na spotrebu elektriny. Atómka vyrába iba energiu dostupnú v rovnomernej úrovni po celý deň.
Okrem toho, ani zvýšená výroba elektriny nezabezpečí rozbeh utlmených veľkých fabrík automobiliek, celulózok, košických hút. Tie všetky pre výrobnú technológiu potrebujú zemný plyn. A keď veľké podniky stoja, niet takmer nikoho, kto by veľké elektrické špičky spotreby spôsoboval. Napriek tomu minulú sobotu členovia kabinetu navrhli, aby ministerstvo hospodárstva vydalo „pokyn na spustenie 2. bloku jadrovej elektrárne V1 do výkonovej prevádzky a dodávku elektrickej energie do elektrizačnej prenosovej sústavy".
Slovensko znovuspustením odstavenej bohunickej atómky bezprecedentne ignoruje základnú zmluvu s EÚ: „Bude to vážne porušenie základného pravidla únie a Európska komisia na to bude reagovať." Slovenská vláda a ministerstvo hospodárstva argumentovali možným plošným výpadkom zásobovania elektrickej energie.
Premiér si podľa vlastných slov uvedomuje, že dochádza k porušeniu prístupovej zmluvy: „Ale robíme tak v čase krízy." Škody, ktoré vláda napácha na zmluve, sú podľa neho podstatne menšie ako tie, ktoré by krajine hrozili, keby elektráreň nespustila. „Jednoducho, museli sme to urobiť. Beriem na seba všetku zodpovednosť," zastrájal sa minulý víkend Robert Fico. V pondelok skrotol, keď hovoril, že elektráreň sa spustiť nemusí. Všetko malo záležať na rokovaniach ministrov energetiky EÚ v Bruseli.
Ozvalo sa aj Rakúsko, ktoré tradične nerado vidí jadrové aktivity u svojich susedov. Minister zahraničných vecí Michael Spindelegger si napríklad myslí, že stav núdze na Slovensku by sa mal preskúmať. A že za eventuálne porušenie prístupovej zmluvy treba krajinu potrestať. „Spustenie nebezpečného reaktora v Bohuniciach nemožno akceptovať," dodal zasa pre denník Die Presse šéf rezortu životného prostredia Nikolaus Berlakovich.
Keď si vyberáte manželku
Atómovú agendu mali ministri R. Fica aj na poslednom minuloročnom zasadnutí. Vtedy na stôl dostali obsiahly 180-stranový materiál, hovoriaci o vízii vybudovania novej jadrovej elektrárne. Prečítali si v ňom napríklad to, že podľa predstáv Javysu by mala fungovať od roku 2020 a že štátna firma si do projektu mohla pribrať strategického partnera. A že proces tohto výberu sa mal začať po Novom roku a trvať stoosemdesiat dní.
No už v deň, keď vláda nad novou atómovou víziou sedela, bol v Bratislave český premiér Mirek Topolánek a šéf českého energetického koncernu ČEZ Martin Roman. Predsedovia vlád susedných krajín podpísali memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti elektroenergetiky. A zároveň bol ČEZ ohlásený ako spoločnosť, ktorá bude partnerom pri výstavbe novej elektrárne.
„Podľa mojich informácií slovenská vláda urobila výberové konanie. Najala si poradcov, ktorí partnera vybrali," uviedol v ten pamätný deň pre agentúru SITA M. Roman. Takže mu to celé prišlo štandardné: „Keď si vyberáte manželku, tiež nerobíte výberové konanie v novinách, iba sa s niekým poradíte, ale nakoniec je to vaše rozhodnutie." ČEZ má na Slovensku silné zázemie. Nielen v skupinách energetikov, ktoré roky spolupracovali v spoločnom štáte. Ale aj vo vplyvnej investičnej skupine J&T. S tou v decembri, dva dni po jadrovom úspechu ČEZ na Slovensku, podala stopercentná dcéra ČEZ Severočeské doly ponuku na nákup hnedouhoľnej spoločnosti Mibrag v Nemecku.
Minister hospodárstva Ľ. Jahnátek prezradil, že vláda pri výbere partnera „posudzovala" desať energetických firiem. Kto Slovákom radil a kedy sa konalo toto „výberové konanie", sa dozvedieť nedalo. Štátny tajomník rezortu hospodárstva Peter Žiga odkázal TREND na Javys. Ten zasa otázky označil ústami hovorcu firmy Dobroslava Dobáka za rozsiahle. A odpovede prisľúbil do budúcnosti: „Naša spoločnosť v súčasnosti rieši akútne otázky spojené s energetickou bezpečnosťou."
- Otázniky okolo partnera pre Javys
- Z koľkých ponúk vyberal Javys partnera pre výstavbu novej jadrovej elektrárne?
- Ako prebiehal výber na partnera pre novobudovanú atómku? Vyberala ho výberová komisia? Kto jej predsedal?
- Aký bol termín, do ktorého mali záujemcovia predkladať ponuky?
- S akým finančným rámcom chce Javys vystúpiť do spoločného podniku s ČEZ? Odkiaľ chce financovanie zaistiť?
- Je Javys v prípade, ak sa nedohodne na podmienkach s ČEZ, pripravený podpísať zmluvu s firmou, ktorá vo výbere skončila ako druhá? Ktorá firma to bola?
- Koľko zamestnancov si chce Javys ponechať do nábehu novej atómovej elektrárne?
- Kedy bude pripravená plocha na stavbu novej atómky?
Dobre utajený tender
Už jeseň poznačil silný lobing vplyvných európskych jadrovoenergetických skupín. V septembri sa R. Fico stretol s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a spolu podpísali päťročnú dohodu medzi vládami Slovenska a Francúzska o rozvoji mierového využitia jadrovej energie. Aj keď dohoda vyznela iba veľmi zdvorilo, premiér po príchode z Francúzska zdôraznil, že v nových Jaslovských Bohuniciach by rád videl reaktor západného typu.
„Pokiaľ ide o atómovú elektráreň, treba počítať s niekoľkými významnými investormi. Je veľmi veľa zaujímavých partnerov, s ktorými by Slovensko chcelo v tejto oblasti spolupracovať. Ale pokiaľ ide o reaktor, tak určite najsilnejšie postavenie budú mať Francúzi," tvrdil po prílete z Paríža R. Fico. Francúzska firma Areva sa tak stala favoritom.
Ešte vlani v septembri Ľ. Jahnátek hovoril, že do konca roka 2008 bude vyhlásený tender na výstavbu novej jadrovej elektrárne. Zrejme netušil, že ešte pred Vianocami bude jasný víťaz na možný podiel v podniku, ktorý ju bude prevádzkovať. Decembrový materiál o príprave stavby elektrárne uvažoval o niekoľkých spôsoboch výberu partnera. Pripúšťal aj priamy výber. „To však predpokladá, že aj širšia verejnosť bude transparentne informovaná o dôvodoch takéhoto postupu s vymedzením kvalitatívnych kritérií, ktoré boli použité pri oslovení vybraného investora," píše sa v texte.
Kde vziať peniaze
Stavebné povolenie na novú atómku by investori chceli držať v ruke v roku 2014. Dovtedy musí byť jasné, kde zohnať štyri až šesť miliárd eur na stavbu. Koncom dekády má byť zrejmé, kto bude elektráreň stavať. A už skôr musí byť zabezpečených 232 miliónov eur na rozbeh celého projektu, štúdie a analýzy. Mimochodom, časť prostriedkov 56,5 milióna eur si Javys narátal na udržanie kľúčových zamestnancov, ktorí sa v súčasnosti starajú o prevádzku utlmenej bohunickej elektrárne.
Javys bude určite čakať model financovania výstavby novej atómky od ČEZ. Riaditeľ úseku fúzií a akvizícií českého podniku Vladimír Schmalz o ňom nechce špekulovať: „Najprv musí vzniknúť dohoda medzi partnermi a potom bude možné ísť za bankami s konkrétnou predstavou." Slovenská štátna spoločnosť ráta s tým, že do projektu, kde chce mať 51-percentný podiel, ponúkne pozemok a infraštruktúru. ČEZ mieni na začiatok podľa V. Schmalza poskytnúť know-how a tímy na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, aby sa mohlo rozhodnúť o technológii, o financovaní a o tom, ako by mala vyzerať prevádzková spolupráca: „Nemám v úmysle posielať žiadne ďalšie odkazy slovenskej strane cez médiá."
Javys po odstavení elektrárne V1 výrazne klesne s tržbami a bude odkázaný najmä na financie, ktoré dostane od Národného jadrového fondu, aby mohol pracovať na utlmovaní elektrárne V1 a likvidovaní zhavarovanej prvej slovenskej jadrovej elektrárne A1. Národný jadrový fond už pre projekty Javysu na tento rok nachystal 530 miliónov eur. Väčšinu z nich zhltnú práce na likvidovaní A1, ktorá do fondu nikdy neprispievala.
Lavírujúci Javys
Ako vyplýva z verejných vyhlásení Javysu, štátny podnik pri odstavovaní blokov V1 taktizoval. V polovici novembra tvrdil, že ani na prvom bloku elektrárne, ktorý odstavili koncom roka 2006, sa ešte nespravili také zmeny, „ktoré by znemožnili jeho opätovné spustenie do výkonovej prevádzky". Zároveň uviedol, že „povolenie Úradu jadrového dozoru SR na prevádzku oboch blokov jadrovej elektrárne V1 nie je časovo obmedzené".
Javys v novembrovom stanovisku skonštatoval, že iba ministerstvo hospodárstva, ako jediný akcionár firmy, rozhodne o tom, kedy firma požiada Úrad jadrového dozoru o vydanie povolenia na vyraďovanie elektrárne a kedy sa likvidácia začne. Podľa pôvodných očakávaní sa mali bloky začať vyraďovať v roku 2012. Európska únia vytvorila Medzinárodný fond na podporu odstavenia elektrárne V1 (BIDSF), kde hneď vložila 180 miliónov eur. Čaká sa, že celkovo pošle až 600 miliónov eur. Do prípravných projektov sa pustili medzinárodní poradcovia Iberdrola Ingenieria y Consultoria, Empresarios Agrupados International, Soluziona Ingenieria a Electricite de France.
„V prípade rozhodnutia vlády o opätovnom spustení blokov do výkonovej prevádzky s dodávkou elektriny bude potrebné vykonať určité kroky súvisiace s predpísanými kontrolami a testmi zariadenia a s výmenou paliva," tvrdil Javys ešte v novembri.
Ako je to s palivom pre druhý blok pre jeho zamýšľaný opätovný rozbeh, nie je jasné. V piatok minulý týždeň hovorca Javysu D. Dobák uviedol, že v reaktore je zásoba paliva minimálne na polročnú prevádzku. O dva dni neskôr stanovisko Javysu znelo, že palivo v reaktore vydrží iba približne dva mesiace.
Naposledy sa palivo v druhom bloku bohunickej elektrárne V1 menilo začiatkom decembra 2007. A štátni energetici sa chválili, že s touto jednou dávkou šla elektráreň najdlhší čas vo svojej histórii, 388 dní. Vlani energetici tlačili na čo najvyššie využívanie paliva v atómke. Kým v roku 2007 v nej vyrobili takmer tri milióny megawatthodín, vlani to bolo o pol milióna megawatthodín viac.
Historický dlh
Projekty na ukončenie života dvoch blokov V1 sa chystajú, hoci sa nevie, koľko to bude stáť a ako dlho sa elektráreň bude likvidovať. Slovensko nemá jasno, kde vyvezie vyhoreté jadrové palivo zo súčasných elektrární alebo skôr ako sa zbaví. Čo vláde neprekážalo v tom, aby dalo zelenú pre novú atómku. ČEZ a Javys tak zrejme budú hľadať alternatívy, ako ju postaviť ešte pred definitívnym zlikvidovaním V1. Plochy pre novú elektráreň budú musieť byť technologicky vyčistené a zbavené radiácie.
Odstavená elektráreň nebude podľa najoptimistickejších variantov zlikvidovaná skôr ako v roku 2026. Na jej odchod do histórie bude treba hľadať peniaze. Lebo nielen A1, ale ani V1 dlhé roky neplatila na vlastnú likvidáciu. Odhaduje sa, že historický dlh v národnom jadrovom fonde pre elektráreň V1 predstavuje 1,2 miliardy eur. Toľko peňazí chýba, aby sa normálne zlikvidovala a jej palivo niekde „naveky" uložilo. Elektráreň si na pohreb odložila iba 289 miliónov eur.
Pokiaľ ide o vyhoreté palivo, v súčasnosti sa skladuje v ochladzovacích bazénoch alebo v medzisklade v Jaslovských Bohuniciach. V Mochovciach takýto medzisklad chýba. S odvážaním odpadu do Ruska sa do budúcnosti rátať nedá. A žiadne reálne kroky nevidieť ani v projekte medzinárodného úložiska, v ktorom by sa združili európske krajiny a na jednom mieste vybudovali veľké zariadenie na odkladanie vyhoretého paliva. Ak sa do tohto megaprojektu pustí Slovensko samo, musí si na výstavbu, prevádzkovanie a neskoršie uzavretie uložiska nachystať 3,5 miliardy eur. A aj toto číslo je veľmi neurčité. Rozrátané na takmer sto rokov.
Národný jadrový fond v súčasnosti platí štúdie týkajúce sa hlbinného úložiska. V tomto roku na ne vyčlenil 2,6 milióna eur. A intenzívne sa hľadajú priestory, kde by sa v budúcnosti palivo odkladalo. Geológovia sa sústredili na päť lokalít na Slovensku, ktoré chcú podrobne preštudovať. Definitívne by sa mal problém vyriešiť v roku 2037. Musí si s ním teda poradiť až dorastajúca generácia politikov a technikov. Tá súčasná sa stará skôr o to, ako im situáciu s množstvom vyhoretého jadrového paliva z nových zdrojov skomplikovať.
Foto - Profimedia.cz, Miro Nôta, Vlado Benko
