Hodnotenie kvality poznáme zo všetkých sfér života, ale vzdelávanie a veda boli dlhý čas výnimkou. Existuje síce Akreditačná komisia (AK) SR, ktorá však skúma iba splnenie minimálnych požiadaviek kvality, na základe ktorých Ministerstvu školstva (MŠ) SR odporúča povoliť realizáciu študijného programu.
Neporovnáva kvalitu procesu a jeho výstupov. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách, dlho chýbalo nezávislé hodnotenie, ktoré neskúma iba vzdelávaciu a vedeckú inštitúciu, ale ju aj porovnáva s inými podobnými organizáciami.
Rankingy v zahraničí
V súčasnosti je vzdelávanie aj obchod. Mimo svojich krajín študujú asi dva milióny študentov a predpokladá sa, že v roku 2025 to bude až 8 miliónov. Aj na základe tejto skutočnosti bol v posledných dvoch desaťročiach cítiť čoraz väčší dopyt po informáciách o kvalite služieb poskytovaných vysokými školami.
V deväťdesiatych rokoch sa objavili ich prvé rankingy, akési rebríčky univerzít zoradených podľa kvalitatívnych kritérií. Vari najznámejší je tzv. Šanghajský rebríček 500 najlepších vysokých škôl na svete, ale existujú aj mnohé iné – napríklad rankingy časopisov The Times, Perspektiwy, The Guardian atď.
Rankingy majú mnoho prívržencov i veľa oponentov. Kritizujú sa najmä hodnotiace kritériá a následná interpretácia výsledkov. Je veľmi ťažké vybrať tie správne kritériá.
Napríklad spomínaný Šanghajský ranking používa ako jedno z kritérií počet držiteľov Nobelovej ceny pôsobiacich na univerzite. Takéto kritérium sa môže mnohým na Slovensku zdať ako úplne neadekvátne, veď tu nepôsobí a nikdy na vysokej škole nepôsobil žiadny laureát Nobelovej ceny.
Článok je súčasťou prílohy TREND Špeciál - Vysoké školy 2008.
Na 152088>tejto stránke nájdete všetky články prílohy.
Pri čítaní rankingov je vždy potrebné interpretovať ich na základe ich cieľov, hodnotených subjektov a konkrétnych kritérií. Šanghajský ranking hodnotí všetky univerzity vo svete, a tak kritérium počtu laureátov Nobelovej ceny pôsobiacich na inštitúcii je úplne adekvátne. Samozrejme, Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) toto kritérium nepoužíva.
Diskusie okolo ARRA
Potreba vzniku hodnotenia kvality vysokých škôl bola na začiatku 21. storočia aktuálna aj na Slovensku, a preto v roku 2004 vznikla z iniciatívy Juraja Bartu a Renáty Králikovej ARRA, ktorej cieľom bolo poskytovať pravdivé a komplexné údaje o stave slovenského vzdelávacieho a vedeckého prostredia.
Projekt by nebol úspešný, keby pri jeho zrode nestáli autority v akademických kruhoch a keby nemal podporu zo zahraničia v osobách Dr. Pursera a Dr. Thornhilla, expertov Svetovej banky na hodnotenie kvality vzdelávacích a vedeckých inštitúcií.
Vznik Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry sa nezaobišiel bez hlasnej kritiky a spochybňovania potrebnosti a účelnosti jej vzniku. Panovala nedôvera, či nebude favorizovať isté vysoké školy na úkor iných.
Mnohí jej výsledky odmietali už pred ich zverejnením. Kritické stanovisko zaujali viacerí rektori slovenských vysokých škôl. Táto opozícia bola prirodzená.
Prvýkrát malo dôjsť k verejnému hodnoteniu univerzít, prvýkrát mali byť zverejnené kompletné výsledky, ba čo viac – mal byť urobený rebríček, v ktorom by zákonite niektoré školy boli na popredných miestach a niektoré by museli skončiť na konci. Bol tu veľký rozdiel oproti hodnoteniam AK SR, kde akreditačné spisy, teda dokumenty, na základe ktorých vysoké školy získavajú oprávnenie na svoje pôsobenie, školy prísne strážia.
Kritika pokračovala aj po zverejnení prvej hodnotiacej správy, ale bolo cítiť zmenu. Tie školy, ktoré obsadili popredné miesta v rebríčku, kritiku zmiernili alebo úplne od nej upustili. Naopak tí, pre ktorých hodnotenie nevyznelo pozitívne, kritiku ešte zintenzívnili.
ARRA sa pokúsila odpovedať na kritiku zorganizovaním seminárov, na ktoré pozvala všetkých kritikov, aby mohli na odbornej báze predniesť svoje argumenty. Mnohí sa zúčastnili a viaceré pripomienky boli zapracované do metodiky hodnotenia v záujme čo najlepšieho hodnotenia kvality do budúcnosti.
Vznik ARRA a publikovanie hodnotiacich správ prinieslo plnenie jedného z cieľov – vyvolať verejnú diskusiu o smerovaní slovenského vysokého školstva a vedy. Diskusia sa už nemohla viesť na základe dojmov ako predtým, keď neexistovala žiadna spoľahlivá štúdia hodnotiaca kvalitu, musela prebiehať na základe verifikovateľných faktov.
Dnes ARRA zverejňuje svoju štvrtú hodnotiacu správu a je potrebné konštatovať, že viaceré vysoké školy a ich fakulty vykročili cestou akcentovania kvality pred kvantitou, ktorá tu prevládala od začiatku deväťdesiatych rokov. K tomu určite podstatne prispelo aj to, že ministerstvo školstva od roku 2006 poskytuje vysokým školám časť dotácie v závislosti od výsledkov vo vedeckej a výskumnej činnosti.
Nosné kritérium
Hodnotenie kvality vedy a obzvlášť vzdelávania je veľmi komplikované. Je ťažké na základe často neúplných dát vyhodnotiť, či je pedagogický proces kvalitný alebo nie.
Najlepšími kritériami sú spokojnosť absolventov so štúdiom a zamestnávateľov s kvalitou absolventov, ktorých prijali do pracovného pomeru. ARRA v spolupráci s agentúrou GfK bude realizovať nový prieskum spokojnosti študentov a absolventov so štúdiom na ich alma mater a v spolupráci s portálom Profesia.sk uskutoční aj prieskum záujmu zamestnávateľov o absolventov jednotlivých vysokých škôl a fakúlt. Výsledky týchto prieskumov budú zverejnené v prvých mesiacoch roka 2009.
ARRA sa samostatne venuje hodnoteniu kvality vedy, a to najmä prostredníctvom hodnotenia jej výstupov, teda vedeckých publikácií a ich citovanosti vo vedeckej komunite. Pre Slovensko je veľmi zaujímavé najmä porovnanie s krajinami V4 a predovšetkým s Českou republikou.
Pri porovnávaní s krajinami V4 sa situácia oproti predchádzajúcemu roku nezmenila. Medzi rokmi 1995 a 2006 sa vedecká produkcia na Slovensku v porovnaní s krajinami Vyšehradu meraná počtom publikácií v časopisoch zachytených v databáze WOS (Web of Science) zvýšila iba o 34 percent.
V Českej republike to bolo o 122 percent, v Poľsku o 119 a v Maďarsku o 69 percent. V prepočte na počet obyvateľov v počte publikácií v roku 2007 Slovensko predbehlo iba Poľsko, ktoré však zaznamenáva výrazné zvýšenie počtu publikácií.
Naproti tomu v roku 1995 Slovensko obsadilo prvú pozíciu. Keď porovnáme vedeckú základňu a tradíciu vedeckej práce v roku 1995 s výsledkami v roku 2007, konštatujeme, že rast vedeckej produkcie na Slovensku je podstatne nižší ako v susedných krajinách.
Veľmi zaujímavé je porovnanie s Českou republikou, keďže do roku 1993 tvorili slovenský a český vzdelávací a vedecký priestor jeden spoločný celok. Od rozpadu Československa obidva systémy prešli mnohými zmenami a kým v roku 1993 boli v podstate obidve krajiny na rovnakej „štartovacej čiare“, po uplynutí 15 rokov sú ich výsledky vo vede a vzdelávaní rôzne.
Slovensko na rozdiel od Českej republiky nemá žiadneho zástupcu medzi 500 najlepšími univerzitami sveta podľa šanghajského rebríčka, ale tu sa vždy dalo argumentovať použitými kritériami, ktoré nevyjadrovali úplne realitu.
ARRA v uplynulom roku nadviazala spoluprácu so spoločnosťou Navigátorka z Českej republiky, ktorá má za cieľ hodnotiť podobne kvalitu vysokých škôl.
Všimneme si iba množstvo citácií na tvorivého pracovníka, keďže toto kritérium sa považuje za jeden z indikátorov s najväčšou výpovednou hodnotou, lebo hovorí nie o vstupoch do systému, ale o jeho výstupoch z pohľadu širokej vedeckej komunity.
Keď fakulty rozdelíme do skupín podľa zamerania na technické, prírodovedné, spoločenské, medicínske, humanitné a poľnohospodárske a porovnáme výsledky slovenských fakúlt s najlepšími fakultami z ČR, zistíme, že okrem technických fakúlt české fakulty obsadili všetky prvé priečky.
Aj v prípade techník všetky tri české najlepšie fakulty predbehnú všetky ostatné slovenské školy okrem prvej – Fakulty chemických a priemyselných technológií Slovenskej technickej univerzity. Bezprecedentná je situácia v skupinách poľnohospodárskych a spoločenských fakúlt, kde najlepšie české fakulty predstihnú všetky slovenské školy.
Teda kým v roku 1995 boli slovenské školy minimálne rovnocenným partnerom českým školám vo vedeckej produkcii, v roku 2007 už za nimi zaostávajú.
Potrebná informovanosť
Hodnotenie kvality vysokých škôl nezávislou inštitúciou sa vo svetle porovnaní s „blízkym“ zahraničím javí ako nevyhnutné, pokiaľ sa má systém vedeckej produkcie na Slovensku a tým aj kvalita vzdelávania opätovne naštartovať.
Vzdelávacie a vedecké inštitúcie, tvorcovia politík, podnikateľská sféra potrebujú informácie, na základe ktorých sa majú rozhodovať. Tvorcovia politík, vzdelávacie a výskumné inštitúcie preto, aby sa dokázali prispôsobiť trendom a na základe hodnoverných údajov prijímať vhodné opatrenia v záujme kvality.
A podnikateľská sféra preto, aby začala diferencovať medzi absolventmi jednotlivých vysokých škôl na základe kvality vzdelania, ktoré dostali, a vedela, kam smerovať svoju odbornú i finančnú podporu.
Autori pôsobia v ARRA.
Ilustračné foto - Vlado Benko
