Slovensko financuje školstvo menej, ako je priemer Európskej únie, máme hustú sieť regionálnych škôl a viaceré ukazovatele svedčia o nižšej kvalite univerzitného vzdelávania a vedy. To sú závery útvaru Hodnota za peniaze rezortu financií, ktorý spolu s Inštitútom vzdelávacej politiky analyzovali slovenský vzdelávací systém.
Slovensko dáva na školstvo 4 percentá HDP, čo je asi o percento menej, než je priemer EÚ. Navrhovaný rozpočet však predpokladá, že za dva roky by sme mali, pri nezmenenom trende v EÚ, priemerné krajiny dostihnúť. Najviac výdavkov ide na regionálne školstvo, kde analýza poukazuje na neustále sa zhoršujúce výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA. Zároveň poukazuje na nízke platy učiteľov, ktoré robia toto povolanie málo atraktívnym.
V platoch priemer EÚ nedobehneme
Programové vyhlásenie vlády predpokladá zvyšovanie miezd učiteľov na najviac 67 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Analytici upozorňujú, že v OECD je to až 85 percent. „Systém odmeňovania má nedostatočnú väzbu na kvalitu,“ tvrdí analýza. Nevyriešilo to ani zavedenie takzvaných kreditov. Financovanie škôl dostatočne nezohľadňuje ani to, akí učitelia na nej učia a akú dlhú majú prax, čo ovplyvňuje ich mzdy.
Podľa odborníkov je priestor na racionalizáciu výdavkov a siete škôl, keďže štát podporuje aj školy v malých obciach. V dôsledku negatívneho demografického vývoja je sieť základných škôl menej efektívna ako v minulosti.
Stredoškolákov je veľa, horšie sa uplatňujú
Slovensko má podľa analýzy medzinárodne vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej populácie. Veľká časť z nich – až dve tretiny – študuje v odbornom vzdelávaní, priemer únie je približne polovica. Absolventi stredných škôl, ktorí nepokračujú v štúdiu, majú vyššiu nezamestnanosť ako priemer krajín EÚ.
Hoci vo vysokoškolskom vzdelávaní neexistuje štandardizované medzinárodné meranie kvality, nižšiu kvalitu slovenských univerzít naznačuje podľa útvaru Hodnota za peniaze niekoľko zástupných indikátorov. V medzinárodnom testovaní kompetencií dospelých PIAAC síce mladí Slováci vo veku 24 – 35 rokov dosiahli podobný výsledok ako priemer krajín OECD, len podpriemerný podiel z nich – desať percent – však dosiahol v čitateľskej gramotnosti zručnosti v najvyššej kategórii.
Veda zaostáva
Výkon slovenskej vedy (vrátane SAV) výrazne zaostáva v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Slováci málo publikujú v špičkových časopisoch. Naopak, v nekvalitných, predátorských časopisoch má slovenská veda druhý najvyšší podiel výstupov v z krajín OECD.
Nepriamym indikátorom kvality vysokých škôl je aj voľba štúdia v zahraničí. Vysokú školu v zahraničí si v roku 2014 vybral každý siedmy vysokoškolák (14,2 percenta). Ide o druhý najvyšší podiel medzi krajinami OECD po špecifickom Luxembursku. Až 77 percent z nich študovalo v roku 2014 v Českej republike.
Napriek otáznej kvalite sa vysokoškolské štúdium oplatí. Absolventi vysokých škôl sú menej nezamestnaní a zarábajú viac, aj keď pracujú na miestach, kde často nevyužívajú svoje vzdelanie. Miera nezamestnanosti je medzi absolventmi VŠ polovičná oproti priemernej populácii a vysokoškoláci zarábajú až o 70 – 77 percent viac ako ľudia s vyšším sekundárnym vzdelaním.