Inštitút finančnej politiky v ostatných týždňoch zverejnil komentáre kritizujúce vysoké domáce ceny elektriny. Analytická jednotka rezortu financií sa aktivizuje v čase, keď nejeden člen vlády budí v spotrebiteľoch nádeje na lacnejšiu elektrinu a tým aj nižšie ceny iných tovarov či služieb.
Ministerstvá financií aj hospodárstva ukazujú prstom na viacerých "vinníkov" - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, čiastočne sprivatizované distribučné spoločnosti, aj na stopercentne štátnu akciovku Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu.
Šéf úradu Jozef Holjenčík v rozhovore pre TREND súhlasí, že v distribučných a prenosových poplatkoch je priestor na zníženie. Predpokladom je podľa neho úprava energetickej legislatívy. Zníženie prenosových a distribučných poplatkov však má aj druhú stranu. Pokles poplatkov sa môže prejaviť na nižších ziskoch firiem a tým aj na nižších dividendách pre štát ako ich akcionára. Príjmy z dividend by tak mohli chýbať pri konsolidácii verejných financií.
Ako hodnotíte z pohľadu regulátora komentár IFP, podľa ktorého majú slovenské firmy najdrahšiu elektrinu pre vysoké distribučné a prenosové poplatky?
Som presvedčený, že inštitút pracoval s nesprávnymi a neúplnými dátami, ktoré nezodpovedajú realite. Ale súhlasíme s tým, že tarifa za prevádzku systému je vysoká a tlačí koncové ceny nahor. Cena elektriny pre firmy sa skladá zjednodušene zo sieťových poplatkov a ceny silovej elektriny. Sieťové poplatky môžeme rozdeliť na distribučné a prenosové poplatky. Distribučné poplatky na Slovensku sú porovnateľné s okolitými krajinami. Je ale pravda, že cena za prenos je vyššia ako priemer v Európskej únii.
Zdroj: nota3
Má Eurostat porovnateľné čísla za prenos a distribúciu z jednotlivých krajín?
Nie. Tarify sú všade iné. V štatistikách sa tieto údaje umelo prepočítavajú. U priemyselných odberateľov je problém zistiť presné toky elektriny. A toky sú podstatou výpočtu presných nákladov na distribúciu a prenos. V domácnostiach to nie je taký problém. Odberové diagramy sú takpovediac typizované a jasné. ERGEG (Asociácia európskych regulátorov) sa pokúšal robiť takéto štatistiky, ale pre neporovnateľnosť čísel od toho upustil. My sme robili vlastný benchmarking distribučných poplatkov. Porovnávali sme Slovensko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Česko a Francúzsko. My sme pod cenovým priemerom týchto štátov. Tiež sme toto porovnanie ale robili na určitej vzorke spotrebiteľov s určitým odberom.
Prečo sú prenosové poplatky u nás vyššie?
Pod vyššie poplatky sa podpisuje viacero faktorov. Tarifa za prenos sa skladá z poplatku za systémové služby, za prenos a straty technického charakteru. Ovplyvniť sa dajú poplatky za systémové služby a prenos. Pričom ceny za prenos sú ovplyvnené aj objemom prenášanej elektriny. Čím menej elektriny, tým vyššie jednotkové ceny v dôsledku vyšších nákladov na prenesenú jednotku. Medziročný pokles prenesenej elektriny v roku 2010 znamenal zvýšenie tohtoročnej tarify za prenos. Ak by bol prenos tento rok vyšší, upravíme ceny smerom nadol v roku 2012.
Úrad tak môže výraznejšie ovplyvňovať iba cenu systémových služieb?
Áno. Táto zložka je podstatná a postupne klesá. Na nákup podporných služieb sme dali Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) menší balík peňazí. V tendroch na nákup týchto služieb si tak museli vystačiť s menej peniazmi. Z tohto balíka im niečo dokonca zvýšilo a tieto prebytky použijeme na zníženie ceny za systémové služby v ďalšom roku.
Ak teraz vie SEPS nakupovať v tendroch tieto služby lacnejšie, znamená to, že ich zle tendroval v minulosti?
Nie. V minulosti bolo menej zdrojov. Teraz sa stavajú nové zdroje, ktoré sú schopné systémové služby dodávať. Potenciálnych dodávateľov je viac, tlačia na ceny. V sekundárnej regulácii dominujú Slovenské elektrárne.
Takže očakávate zníženie cien?
Ceny by mohli poklesnúť, keď použijeme prebytky z nákupu systémových služieb na zníženie tarify. Výraznejšie by mohli ceny poklesnúť po zmene primárnej energetickej legislatívy.
Ako?
Chceli by sme zmeniť systém platieb za odchýlky. Súčasťou systémového poplatku je aj platba za odchýlky. V prípade, že ste v kladnej odchýlke – väčší ako plánovaný odber – zaplatíte poskytovateľovi elektriny v kladnej odchýlke. V prípade, že idete pod plánovaný odber, zarobíte. Pre systém je každá odchýlka zlá a chceme zmeniť systém odchýlok tak, že sa bude platiť za všetky.
Aký to bude mať prínos?
Zreálnia sa odberové diagramy a budeme vedieť presne toky v sústave a prebytok peňazí, ktorý príde cez odchýlky na účty SEPS, sa použije na zníženie systémových poplatkov.
Ktoré iné faktory ovplyvňujú výšku poplatkov za prenos elektriny?
Slovenská elektrizačná sústava je rozdelená do 0,4-kilovoltových, 22-kilovoltových, 110-kilovoltových, 220-kilovoltových a 400-kilovoltových liniek. Distribučné spoločnosti vlastnia 110-kilovoltové vedenia. Tie tým pádom nie sú predmetom regulácie a nevzťahujú sa na ne prenosové poplatky. Cez tieto linky prejdú zhruba štyri terawatthodiny elektriny. Jednotkové náklady sa tak rozpočítavajú na menší objem prenesenej elektriny.
Tieto linky vlastnia distribučné spoločnosti. Dosiahne regulátor na ne?
V návrhu novej regulačnej politiky s tým počítame. Chceme, aby aj na týchto vedeniach podliehali toky elektriny spoplatneniu. Bude to mať priaznivý vplyv na zníženie tarify za prenos.
Koncovú cenu elektriny zvyšuje aj poplatok do jadrového fondu či vyššia daň z pridanej hodnoty.
Áno. Ministerstvo hospodárstva presadilo odvod za historický dlh na tri eurá za megawatthodinu. Kto a ako stanovil výšku tohto poplatku? Úrad sa už v minulosti rezortu pýtal, akým spôsobom sa stanovila výška historického dlhu na približne 70 miliónov eur. Rezort ukázal nejaké štúdie, ktoré si vyrábal sám Javys. Úrad namietal takto vypočítanú výšku historického dlhu. Koncom deväťdesiatych rokov dosahoval oveľa menšiu čiastku.
Mal by byť tento poplatok nižší?
Myslím si, že nebol stanovený objektívne a transparentne.
Mohol by sa tento poplatok znížiť?
To je v kompetencii vlády.
Je priestor na zníženie distribučných poplatkov?
Tam nejako dramaticky nad priemer únie nevytŕčame. Ale priestor tu je. Podmienkou je však zmena legislatívy. Tradičné distribučné spoločnosti sú vlastne vertikálne integrované firmy, ktoré majú popri distribučných či obchodných aktivitách aj výrobu. Stredoslovenská energetika má fotovoltiku, Západoslovenská energetika bioplynové stanice. V rámci prijatia tretieho liberalizačného balíčka navrhujeme, aby sa aj v ich prípade realizoval unbundling formou ITO – teda vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete, ktorý sa v rámci tretieho liberalizačného balíčka dostáva pod silnejší dohľad regulátora.
Podoba tretieho liberalizačného balíčka by mala byť známa do 3. marca.
Ešte za prechádzajúceho ministra sme pripravovali návrh novely zákona o energetike a regulácii. Predstavy súčasného ministra nepoznáme.
Ako by sa mal tretí liberalizačný balíček realizovať podľa vašich predstáv?
V elektroenergetike máme plne unbundlovaný model, keďže SEPS je v rukách štátu. Elektroenergetici sa tak z požiadaviek tretieho balíčka musia pripraviť hlavne na schvaľovanie a kontrolu desaťročných investičných plánov, dohľad nad programom súladu a tvrdšie opatrenia v kontrole.
Tretí balíček bude mať väčší dosah na Slovenský plynárenský priemysel.
Áno. Tu sa ešte musí vláda SR rozhodnúť, či pôjde na plné vlastnícke oddelenie prenosu od distribúcie a obchodu alebo sa vytvorí nezávislý prevádzkovateľ siete (ITO).
ÚRSO by uprednostnil čo?
Nám je to jedno. My nastavíme regulačný systém na všetky varianty. No lepšie by sa nám reguloval model ITO, pri ktorom by sme mali väčší dosah na finančné toky v rámci integrovanej firmy. Videli by sme hlbšie do rôznych servisných zmlúv v rámci skupiny.
Vedel by regulátor cez prísnejšie posudzovanie servisných zmlúv zatlačiť na ceny prepravy a distribúcie plynu?
Jednoznačne áno.
ÚRSO vo svojom návrhu počíta aj s dohľadom nad verejným obstarávaním regulovaných subjektov. Prečo?
Chceme vedieť, či sa cez dodávateľské firmy v skupine napríklad nenafukujú náklady. Takéto praktiky chceme skontrolovať vo všetkých distribučných spoločnostiach. Výsledky kontroly zverejníme.
Bude ÚRSO dôslednejšie presadzovať dereguláciu cien?
V elektroenergetike sme na to už pripravení. Je tu veľa alternatívnych dodávateľov. V plyne sa budeme snažiť zrušiť reguláciu cien plynu pre výrobcov tepla pre domácnosti. Ak prídu ešte dvaja traja dodávatelia plynu pre domácnosti určite bude našou ambíciou aj zrušenie cenovej regulácie v segmente domácností.
Foto - Miro Nôta
