Diskusia o reforme vysokého školstva sa na Slovensku často zužuje iba na množstvo študentov vysokých škôl. Menej sa hovorí o kvalite vzdelania, ktorú zase nemožno oddeliť od vedeckej výskumnej práce. Od vzniku prvých univerzít boli tieto inštitúcie nielen centrami poznania, ale aj jeho ďalšieho prehlbovania a rozvoja.
Verejná diskusia o kvalite vedy na Slovensku sa väčšinou neopiera o fakty, ale o subjektívne názory jej aktérov. Aj z tohto dôvodu sa Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA) s podporou Nadácie Penta rozhodla identifikovať špičkových vedcov na Slovensku a ukázať, ako sme na tom v medzinárodnej konkurencii.
Úpadok vedy
Medzinárodné porovnania kvality vedy ukazujú, že v dynamike získavania medzinárodne uznávaných vedeckých poznatkov Slovensko výrazne zaostáva za porovnateľnými krajinami Európskej únie. Medzi rokmi 1995 a 2006 sa vedecká produkcia meraná počtom publikácií v karentovaných časopisoch (vedeckých časopisoch registrovaných a spracúvaných službou ISI Current Contents – vyhľadateľných v niektorej z deviatich tematických sérií Current Contents Connect, ktoré sú dostupné v rámci portálu Web of Knowledge) zvýšila iba o štrnásť percent.
Na porovnanie, v Českej republike to bolo o 99,5 percenta a v Poľsku dokonca o 113,5 percenta. V prepočte na počet obyvateľov Slovensko predbehlo iba Poľsko, ktoré však zaznamenáva veľký rozvoj vedeckého bádania.
- NEPREHLIADNITE:
- 121360>TREND Špeciál - Vysoké školy 2007
Naproti tomu v roku 1995 sa Slovensko zaradilo na druhú pozíciu hneď za Rakúskom. Keď porovnáme vedeckú základňu a tradíciu vedeckej práce do roku 1995 s výsledkami v roku 2005, môžeme sa dostať iba k záveru o úpadku tvorivej vedeckej činnosti.
Na Slovensku sa v minulosti realizovalo niekoľko analýz kvality. Pravidelne sa uskutočňuje na všetkých ústavoch Slovenskej akadémie vied (SAV). Aj Akreditačná komisia SR (AK SR), poradný orgán vlády, robila už od roku 1992 hodnotenia vedeckej základne na všetkých vysokých školách. Poslednýkrát v roku 2000.
No všetky doterajšie hodnotenia boli plošné, týkajú sa iba inštitúcií SAV a fakúlt verejných vysokých škôl. Nemáme informácie o hodnotení iných ústavov verejnej sféry alebo ústavov priemyselného výskumu.
Aj napriek celkovému nedobrému obrazu slovenskej vedy sa ARRA pokúsila nájsť „ostrovy pozitívnej deviácie“. Preto v roku 2007 začala pracovať na projekte, ktorého cieľom bolo identifikovať vedcov s výnimočnými, medzinárodne porovnateľnými výsledkami.
K vypracovaniu metodiky po diskusiách s členmi vedeckej rady ARRA prispeli profesori Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Vladimír Kellö a Miroslav Urban, ktorí pracujú v oblasti teoretickej a počítačovej chémie, respektíve chemickej fyziky.
V prvej fáze sa projekt realizoval v odboroch fyzika a chémia. Výsledky možno nájsť na webovej stránke ARRA. V spolupráci s expertmi z ďalších disciplín projekt pokračoval v odboroch biológia, matematika, ekonómia, farmácia, lekárske vedy, vedy o zemi a environmentálne vedy.
Stanovené pravidlá
Metodika identifikácie vedcov s výnimočnými výsledkami je založená na všeobecne akceptovateľnom fakte, že významné vedecké výsledky musia byť oponované a najmä publikované tak, aby boli dostupné širokej svetovej vedeckej obci. Aby mohli byť podrobené analýze a kritike a najmä aby na výsledky mohli nadviazať ďalší vedci.
Použili sa preto štandardné a vo svete uznávané indikátory, ktorými sú publikácie a ich ohlas. Teda citácie podľa medzinárodných databáz, menovite Web of Science (WoS).
Treba hádam vysvetliť, že pre identifikáciu významných vedcov, jednotlivých osobností je vhodné použiť trochu iný prístup ako pri plošných hodnoteniach celých inštitúcií. Zvolená metodika sa opiera o Hirschov „h-index“, ktorý definoval fyzik Jorge E. Hirsch v roku 2005 ako mieru impaktu vedeckej práce jednotlivca.
Tento „h-index“ odráža najvyšší počet publikácií, z ktorých každá je citovaná najmenej h-krát. Napríklad Elias J. Corey, laureát Nobelovej ceny za chémiu, má h-index 132. To znamená, že publikoval 132 prác, z ktorých každá bola citovaná najmenej 132-krát.
Je to náročný indikátor, no nižší h-index môže byť významne ovplyvnený samocitáciami – keď niektorý zo spoluautorov cituje vlastnú prácu. Preto sme ich v našej metodike odstránili, čo pôvodný h-index znižuje. Tento prísnejší index označujeme veľkým písmenom – H-index.
Publikačná frekvencia a priemerný počet citácií na jednu prácu sa pre jednotlivé disciplíny líšia. A preto ak máme zohľadniť úspešnosť vedcov v jednotlivých odboroch, tento fakt treba brať do úvahy.
Napríklad priemernú citačnú frekvenciu vykazujú chemické vedy. Ako východiskovú hodnotu sme zvolili najnižší H-index = 15 pre vedca vo vednom odbore chémia. To je približne dvojnásobok priemerného počtu citácií na jednu publikáciu v tomto odbore.
A vo fyzike, ktorá má o niečo nižšiu citačnú frekvenciu, sme úmerne tomu nastavili limitný H-index = 13. V niektorých odboroch fyzici pracujú na veľkých medzinárodných projektoch a ich publikácie sú podpísané často viac než päťdesiatimi autormi. Takýchto vedcov sme sem nezahrnuli, ale ich kompletný zoznam je uvedený v detailnej analýze na webstránke ARRA.
Hraničné H-indexy pre ďalšie vedné odbory sú spravidla nižšie alebo dokonca omnoho nižšie, ako by zodpovedalo dvojnásobku priemerného počtu citácií na jednu publikáciu. Ak by sme hraničný H-index neznížili, v mnohých vedných odboroch by sme žiadneho nadpriemerného vedca nenašli.
Pri relatívnom porovnaní stavu jednotlivých vedných odborov na Slovensku a najmä pri porovnaní ich výkonnosti so svetom tento fakt tiež musíme zohľadniť.
Zdanlivou výnimkou smerom hore je matematika. Tu sme zohľadnili fakt, že v tomto odbore je bežnejšie publikovať v monografiách, ktoré nie sú registrované v WoS, hoci ich ohlas tam zaregistrovaný je.
Viac v monografiách než v karentovaných časopisoch publikujú tiež ekonómovia, ako aj iní humanitní a spoločenskí vedci. Voľbou nášho hraničného H-indexu sú znevýhodnení vedci v niektorých biologických disciplínach, najmä botanike. Vysoký H-index v biológii je totiž typický skôr pre molekulárnu biológiu či genetiku.
Kde sú super špičky
Najvyšší počet slovenských špičkových vedcov je v prírodných vedách, najmä v chémii, fyzike a matematike. Na druhej strane, ekonómia a environmentálne vedy nemajú ani jedného zástupcu.
Práca citovaná viac než stokrát je v celosvetovom meradle určite významným prínosom v danej vednej oblasti. Je to desaťkrát viac, ako je priemerná citovanosť, s výnimkou biológie.
Ak má autor vysoký H-index a súčasne najmenej jednu prácu citovanú viac než stokrát, treba ho považovať za „super špičku“ slovenskej vedy. Najviac takýchto prác je v chémii. Niektorí autori publikovali viacero prác, ktoré boli citované viac než 100-krát. Niektoré dosahujú 400 citácií.
Keď sa pozrieme na pracoviská najlepších vedcov v nami dosiaľ analyzovaných odboroch, zistíme, že väčšina z nich, konkrétne dvadsaťsedem, pracuje na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. V ústavoch Slovenskej akadémie vied ich je devätnásť a na Slovenskej technickej univerzite sedem.
Vedci s niekoľkými významnými multiautorskými prácami pôsobia na UK a Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Tieto inštitúcie boli dlhodobo budované ako centrá vedeckého výskumu na Slovensku. Žiaľ, ich financovanie nie je adekvátne ich vedeckému významu pre krajinu.
Pravda, zoznamy vedcov nie sú uzavreté a je možné ich dopĺňať. Nevylučujeme ani použitie alternatívnych indikátorov pre význam vedeckej práce, pokiaľ by vyhovovali medzinárodne uznávaným kritériám a všeobecnej dostupnosti.
Zázrak vedu nezachráni
Počty publikácií registrovaných v medzinárodných databázach jasne dokumentujú stagnáciu slovenskej vedy. Zaostávame aj vo výkonnosti vedeckej špičky. V našich úspešných odboroch – chémii a fyzike – sme porovnali slovenskú a českú vedeckú špičku podľa h-indexu.
Českých vedcov prekračujúcich limitné hodnoty je podstatne viac, ako je pomer počtu obyvateľov obidvoch krajín a absolútne hodnoty sú práve v chémii vyššie než analogické parametre na Slovensku. Ak by niekto namietal, že nami zvolené indikátory sú priveľmi náročné, porovnanie s Českou republikou ukazuje, že týmto sa utešovať rozhodne nemôžeme. V slovenskej vede disponujeme len niekoľkými skutočne svetovo uznávanými osobnosťami.
Aj podľa analýzy M. Urbana a V. Kellö je príčin žalostného stavu slovenskej vedy viacero. Počnúc nedostatočným financovaním vedeckej základne a končiac nesprávne nasmerovaným pokusom o reformu vysokých škôl, ktorá ich cez finančné nástroje orientuje na masové vzdelávanie s fatálnym dosahom na kvalitu. A tým vedie aj k úpadku vedeckej práce univerzitného sektora.
Fakt, že na Univerzite Komenského ešte stále pracuje najviac nami identifikovaných špičkových vedcov, je malý zázrak a dokumentuje výhodnosť spojenia vzdelávania a vedy. Zároveň na vysokých školách od roku 2000 chýba akékoľvek hodnotenie kvality akreditačnou komisiou, ktorá by mohla na základe platného zákona o vysokých školách prispieť k zvyšovaniu kvality vedeckej práce na vysokých školách a k zmene modelu financovania v prospech kvality.
Kvalita vedeckej práce vysokých škôl, najmä základného výskumu, má v kontexte vedy v každej krajine mimoriadny význam, pretože je prepojená na tvorivé vzdelávanie. Nízka vedecká výkonnosť univerzitného sektora ako celku ovplyvňuje výkonnosť celej vedeckej základne krajiny, a preto sa jej musí venovať o to väčšia pozornosť.
Autor pracuje v ARRA.
