Americké Silicon Valley je okrem technologických vymožeností známe aj svojimi záľubami v podivných veciach, ktoré bežný smrteľník nepochopí. Nedávno to bola kauza s lisovačom „čerstvých" džúsov Juicero, ktorý nedokázal spracovať klasické ovocie a zeleninu, ale bolo potrebné si k nemu kupovať špeciálne balíčky s predpripravenou šťavou. Celá táto sranda vybavená malým počítačom s čipom, snímačmi a pripojením na internet stála 700 dolárov a bola úplne zbytočná.

Najnovším trendom je nakupovanie predraženej obyčajnej nefiltrovanej vody, ktorá je označovaná ako „raw water“. Tá má byť panenská, nefiltrovaná a ľudskou rukou nedotknutá.

Dopyt po tejto vode je natoľko veľký, že obchody neustále zvyšujú ceny a aj tak sú zásoby vody vypredané. Aktuálna cena sa podľa New York Times pohybuje okolo 60 dolárov za necelých desať litrov. Predáva ju za túto cenu spoločnosť Live Water. Tá vyrába aj špeciálne sklenené dózy a fľaše s okrúhlym dizajnom, aby šetrila prírodu a vyzdvihla čistotu neupravenej vody.

Za všetkým stojí trend zdravého životného štýlu, keď podľa firiem ošetrenie vody najrôznejšími filtrami zabíja vodu a čistá voda bez úprav je v skutočnosti pre človeka oveľa zdravšia. Obchod s názvom Liquid Eden má vo svojej ponuke dokonca vodu bez fluoridu či bez chlóru. Majiteľka prezradila, že denne predá až 3 400 litrov takejto vody.

Odborníci však konštatujú, že nie je preukázané, že by neošetrená voda bola zdravšia a dokonca môže byť nebezpečná, pretože môže obsahovať baktérie. Doug Evans, ktorý bol zakladateľ Juicera, ktorého projekt s lisovačom vlani skrachoval, priznal, že si pred festivalom Berning Man kúpil 50 galónov raw vody. „Som extrémista v otázke zdravia a viem, že nie som sám. Okrem mňa to robí veľa ľudí,“ povedal D. Evans. 

Denník The Guardian niekoľko dní po vydaní článku o raw vode v The New York Times napísal článok o dvoch podnikateľoch Bryanovi Pullenovi a Sethovi Pruzanskom. Ich firma Tourmaline Springs predáva čerstvú vodu už od roku 2009 v americkom štáte Maine. Odkedy sa o nefiltrovanej vode začalo hovoriť, začali im prichádzať výhražné maily a nadávky, že chcú ľudí otráviť. Podnikateľov zo Silicon Valley obviňujú, že sa chceli na trende raw vody len zviesť a poriadne nabaliť.

Keď zamestnaní spávajú v karavanoch

„Chceme sa aj najesť. Niekedy chcem zobrať deti do kina a do reštaurácie,“ vraví pre agentúru AP Tes Saldana, ktorá býva v Palo Alto, kde sídli množstvo technologických firiem zo Silicon Valley. V karavane žije s dospelými synmi. Jej príbeh ilustruje kontrast medzi bohatými vizionármi a smrteľníkmi, ktorí síce pracujú, ale nemôžu si v Kalifornii dovoliť bývanie.

Dvojizbový byt totiž stojí od 3 800 dolárov mesačne, čo je viac než Tes zarobí. Pracuje ako kuchárka v dvoch hoteloch, aby si viac zarobila - od piatej rána do desiatej v noci.

„Všetci si veľmi dobre uvedomujú ekonomické rozdiely v Silicon Valley,“ tvrdí agentúra AP. Príbeh Tes je len súčasťou rastúcej krízy pozdĺž celého západného pobrežia v USA, kde rastúce ceny nehnuteľností vyhnali z domovov tisíce ľudí. V Kalifornii, Oregone a Washingtone evidujú 168-tisíc bezdomovcov, čo je o 20-tisíc viac než pred dvoma rokmi.

Boom ekonomiky poháňanej technológiami a desaťročia nedostatočného budovania bytov spôsobili historický nedostatok cenovo dostupného bývania pre bežných ľudí. Súčasná kríza zároveň zmenila stereotypný pohľad na ľudí, ktorí skončili na uliciach. Medzi nimi nie sú totiž len nezamestnaní ľudia, ale často predavači, inštalatéri, záchranári, dokonca aj učitelia, ktorí chodia do práce, ale spávajú v karavanoch. Často si kúpia členstvo v miestnom fitness centre, aby sa mohli aspoň osprchovať. O nútenom živote v karavanoch sme pred pár týždňami písali recenziu na skvelú knihu Nomadland.