Historik: Židov vymenili liberáli a gender. Dedičstvo klérofašizmu u nás pokračuje

Čo je to klérofašizmus?

Slovo klérofašizmus poznajú najmä staršie ročníky, ktoré si z čias socializmu pamätajú, že toto slovo sa často skloňovalo. Malo diskreditovať vojnový Slovenský štát, jeho prezidenta a najmä katolícku cirkev. V mnohých ľuďoch vyvoláva pobúrené reakcie, ktoré nie sú vždy vecné, ale emocionálne. Klérofašizmus je hybridný útvar, akási zmes kresťanského konzervativizmu a fašizmu. Je to paradox, keďže konzervativizmus chce reprezentovať nemenné, večné pravdy, zatiaľ čo fašizmus je akčnejší, má v sebe revolučnosť.

Oba javy sa zhodujú v tom, proti čomu vystupujú, teda proti liberalizmu, osvietenstvu a myšlienkam emancipácie a oslobodenia. Fašizmus sa často vykladá ako moderný jav, presnejšie by bolo označenie antimoderný. To znamená, že fašizmus nie je reakcionársky ako ultrakonzervativizmus, ale ani progresívny. Napríklad v rodinnej politike fašizmus ani konzervativizmus nechcú ženu oslobodiť. Žena má byť podľa nich v domácnosti. Našli by sa aj ďalšie styčné body.

Kto boli hlavné postavy slovenského klérofašizmu v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia?

V knihe sa zaoberám tromi hlavnými postavami a tromi vedľajšími postavami. Jedným z hlavných postáv bol Karol Körper, duchovný správca Hlinkovej gardy. Okrem toho bol poslanec parlamentu a farár v Dóme svätého Martina, čiže to bol prominent. Často sa ukazoval na verejnosti a patril aj do Tisovho krídla. Druhým bol Viliam Ries a tretím Anton Šalát. Zaoberám sa aj trojicou Ladislav Hanus, Vladimír Rolko a – v iných súvislostiach – Ľudovít Veselý.

Historik Miloslav Szabó Zdroj: Maňo Štrauch

Čo chceli dosiahnuť vo verejnom živote?

Napríklad Karol Körper sa staral o duchovnú výchovu členov Hlinkovej gardy. Mal každú nedeľu prejav v slovenskom rozhlase. Snažil sa usmerňovať gardistov, aby mysleli na svoje morálne záväzky k národu a aby boli správni kresťania. Nezabúdal ani na militantnú zložku. Často používal metafory z vojenského prostredia. Napríklad Ježiša Krista prezentoval ako bojovníka, ako niekoho, kto neprišiel vykúpiť naše viny, ale ako bojovníka, ktorý „prináša meč“.

Ponúkali ideové a morálne krytie vtedajšieho slovenského štátu?

Bolo to také moralizovanie, taký postoj „byť na stráži“. Na stráži musíte bdieť, chrániť národ. Körper vzýval archanjela Michael s mečom. Ale ten sa dostal aj do názvu rumunskej fašistickej légie, čiže to nie je len slovenský príbeh.

Píšete aj o Ladislavovi Hanusovi, ktorý je verejnosti azda najviac známy. Objavovali sa u neho fašistické tendencie?

V určitej dobe podľahol klérofašistickému pokušeniu. Kňazi mávajú pokušenia, s ktorými sa musia vysporiadať, ak chcú svoju službu vykonávať zodpovedne. Konkrétne Ladislav Hanus mal aj politické pokušenia. Našiel som jeho prejav pre Hlinkovu gardu z jednej akcie v Trenčianskych tepliciach na jeseň 1941. Nemecké zdroje tvrdia, že vystúpil v mene cirkvi s tým, aby Adolf Hitler zachránil kresťanskú Európu. Že to sa od neho očakáva. Ale či to on sám očakával, alebo to bolo vystúpenie v mene cirkvi, ťažko povedať. Na jednej strane chcel obrodiť morálne kresťanskú Európu, no na druhej strane hľadal záštitu v nacistickom vodcovi Adolfovi Hitlerovi.

Historik Miloslav Szabó Zdroj: Maňo Štrauch

Ako môže kňaza pokúšať klérofašizmus?

Tým, že mení na politika. Radikálneho politika. V tridsiatych rokoch sa v ich rétorike objavuje národ a tiež aj istý postoj „proti niečomu“. Boli predovšetkým proti ruskému boľševizmu. Najmä toto spájalo konzervatívcov a fašistov.

Existuje niečo, čo slovenskí kňazi, klérofašisti, mali spoločné a čo Vás prekvapilo?

Človek je prekvapený, pretože to boli veľmi vzdelaní ľudia. Karol Körper vyštudoval seminár v Budapešti, doktorát si spravil v Prahe a ovládal niekoľko jazykov. Ladislav Hanus navštevoval prestížny teologický ústav v rakúskom Innsbrucku, kde vtedy študovali ľudia z celého sveta. To bola elita. L. Hanusa vybrali biskupi ako jedného z najnádejnejších slovenských teológov. A on tie očakávania aj splnil – na rozdiel od Viliama Riesa, ktorý v Innsbrucku študoval pred ním, ale nakoniec sa s cirkvou rozišiel, respektíve prešiel na pozície nacizmu.

Čo intelektuálnu elitu nútilo koketovať s fašistickými tendenciami?

Často ich vábila politika. Svoju úlohu tam zohráva aj márnivosť. Nechcem robiť ich psychologické profily, ale všetci z nich si užívali pozornosť verejnosti. V tej dobe navyše fašizmus zachvátil celú Európu, dnes si to vieme iba ťažko predstaviť. Fašizmus hrozil všetko zrovnať so zemou a ušetriť iba tých, ktorí sa podriadili. A oni sa podriadili, navyše veľmi rýchlo. Napríklad Körper bol politicky aktívny už pred druhou svetovou vojnou, ale zároveň lojálny voči cirkvi. Hitlera spolu s pápežom odsúdil ako pohana. No potom akoby zo dňa na deň začal Hitlera oslavovať. Porovnával ho dokonca s Milanom Rastislavom Štefánikom.

Historik Miloslav Szabó Zdroj: Maňo Štrauch

Pokúšal klérofašizmus aj Andreja Hlinku?

On bol iná generácia. Narodil sa ešte v 60-tych rokoch 19. storočia. Mal trochu iný ideový horizont. To, že bol antiliberál, sa však spochybniť nedá.

V akom zmysle antiliberál?

Napríklad obviňoval liberalizmus, že rozkladá rodinu,