Historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Jakub Drábik považuje opozičnú ĽSNS za neonacistickú stranu. Uviedol to počas pondelkového výsluchu na Špecializovanom trestnom súde, ktorý prejednáva kauzu kontroverzných šekov predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu vystavených na sumu 1 488 eur. Pojednávanie po vykonávaní dôkazov prerušili do 14. júla. Najvyšší súd (NS) SR musí však dovtedy rozhodnúť o Kotlebovej sťažnosti voči nevyhoveniu jeho námietke zaujatosti. Marián Kotleba navyše avizoval, že je v ten deň rokovanie Národnej rady SR a nebude súhlasiť s konaním v neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného Tomáš Rosina sa J. Drábika na súde pýtal na politický program ĽSNS a to, či zaregistroval nejaký bod, ktorý si dáva za cieľ odstrániť politický, spoločenský, ekonomický či kultúrny poriadok. „Nie, na to si dávajú veľký pozor," skonštatoval J. Drábik. Spresnil, že po roku 1945 si neonacisti dávajú pozor na verejné vyjadrenia vzhľadom na možné trestnoprávne následky. M. Kotleba sa J. Drábika pýtal aj na konkrétny čin, ktorý by dokazoval, že ĽSNS chce odstrániť parlamentarizmus. „Napríklad číselná symbolika 1 488," reagoval J. Drábik. Číslo 1 488 považuje za jednu z najpoužívanejších neonacistických symbolík.

Na snímke pohľad na Námestie slobody zo strechy ministerstva Dopravy, pôšt a telekominikácii.
Neprehliadnite

Organizátor protestu pred Úradom vlády zrejme porušil zákaz organizovať podujatia

Možných motívov používania takejto šifry je podľa J. Drábika niekoľko. Napríklad snaha ukázať sympatizantom „správnu ideológiu", ďalším môže byť podľa neho aj kontinuita. „Ak hnutie ide do demokratických volieb a jeho poslanci prisahajú na demokratickú ústavu, tak môže pri sympatizantoch nastať istá pochybnosť, či sú stále autentickí, a touto symbolikou ukazujú na to, že stále sú," vysvetlil historik. Pomáhať to má aj pri vytváraní komunity alebo subkultúry. „Je to identifikačný prvok, a v neposlednom rade je to mediálna pozornosť," uzavrel.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz po výsluchoch historikov zhodnotil, že vyvstáva podozrenie, že M. Kotleba je skôr neonacista ako neofašista. J. Drábik rozdiel vysvetľoval tým, že neonacisti dbajú pri národnostnom prvku ideológie na biologický pôvod jedinca, zatiaľ čo fašisti zostávajú pri kultúrnom pôvode.

Na snímke minister zdravotníctva SR Marek Krajčí prichádza na brífing s novinármi 6. mája 2020 v Bratislave. Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) povedie Richard Strapko. V stredu o tom na pôde štátnej zdravotnej poisťovne, ktorej 100-percentným akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, informoval šéf rezortu Marek Krajčí. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

VšZP porušila zákon o verejnom obstarávaní pri zákazke s Bonulom

V pondelok pred súdom vypovedal aj Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity. Ozrejmil, že označenie „Cigán alebo Cigáň" sa používa ako pejoratívne označenie rómskeho etnika. M. Kotleba používal pojem „Cigán" aj na pondelkovom pojednávaní. Obhajoba predložila v tejto súvislosti nové dôkazy vrátane albumu rapera Rytmusa, čím chce dokázať, že pojem je bežný. Okrem toho navrhuje vypočuť ako svedkov bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako aj bývalého riaditeľa SIS Antona Šafárika. Z ich výsluchu chce preukázať tvrdenia o imigračnej hrozbe. Prokurátor T. Honz nepovažoval nové dôkazné návrhy obhajoby za potrebné.

Súčasťou pondelkového verejného zasadnutia bolo aj podanie námietky zaujatosti voči samosudkyni Ružene Sabovej. R. Sabová námietku odmietla, načo M. Kotleba podal sťažnosť, o ktorej musí rozhodnúť Najvyšší súd. „Ak chceme pokračovať ďalej v tomto hlavnom pojednávaní, tak je potrebné, aby sa Najvyšší súd SR čo najskôr ,vysporiadal' so sťažnosťou pána obžalovaného," vysvetlil T. Honz.

Predseda ĽSNS sa mal podľa prokurátora trestného činu dopustiť, keď odovzdal v roku 2017 trom rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov vystavených na sumu 1 488 eur. Tie považujú obžaloba aj viacerí znalci, ktorí na súde vypovedali, za neonacistickú šifru.