Možno ste vedeli, možno nie, ale najznámejšia švédska firma okrem nábytku a mäsových guliek predáva aj bicykel. Výrobok s názvom Sladda (zo švédskeho „šmyk“) za 500 dolárov si, samozrejme, musí kupujúci skompletizovať sám doma, dostane len veľkú škatuľu plnú hliníkových súčiastok a niekoľkých kľúčov. Podľa niektorých bolo skladanie tohto bicykla tou najhoršou hodinou v ich živote.
Bicykel Sladda váži 15 kilogramov, dá sa kúpiť v dvoch veľkostiach, je primárne určený pre potreby mestských ľudí, ženu aj muža, má automatické dvojstupňové prevody a nízke nároky na údržbu. Namiesto klasickej železnej reťaze poháňa bicykel špeciálny pásik, čím odpadáva dokonca aj potreba olejovania. Dokúpiť sa dá aj rozličné príslušenstvo, od zámku až po zadný nosič.
Viacerí fanúšikovia cyklistiky vnímajú Sladdu ako výzvu a chceli zistiť, či sa v priebehu pár jázd rozpadne ako zle namontované poličky z drevotriesky, alebo či ide o skutočne alternatívnu voľbu pri kúpe bicykla. Výstižnú recenziu priniesol napríklad aj portál Citylab.
Bicykel Sladda Zdroj: Ikea
Toxické bývanie
Sú miesta, kde žiť nechcete. V Spojených štátoch vytvorili mapu, kde tieto miesta veľmi jasne a konkrétne označili. Podľa oficiálnych údajov je ich presne 1 317 – všetko sú to verejne známe skládky toxického odpadu, sídla chemických tovární, spaľovní či podobne nepríťažlivých zariadení, z ktorých nič zdravého nevychádza. Najhustejšou sieťou zamorených lokalít sa pritom môže pochváliť New Jersey (114), tesne nasledujú Kalifornia a Pensylvánia.
Život v zónach, v ktorých spravidla namerajú v životnom prostredí zvýšené koncentrácie arzénu, olova či ortuti, je pochopiteľne tragédiou pre zdravie. Podľa štúdií ľudia žijúci v týchto lokalitách majú o niekoľko percent vyššiu šancu, že v budúcnosti budú mať problémy s rakovinou.
Určite by bolo zaujímavé vytvoriť podobnú mapu s bio-hazard lokalitami aj v rámci Slovenska.
Zdroj: SITA / AP
Kde žijú najšťastnejší ľudia
Tento týždeň vyšiel prieskum, podľa ktorého najšťastnejší ľudia žijú v Nórsku. Na druhom mieste rebríčka skončilo Dánsko, tretí priečku uzatvára Island. Šťastné krajiny majú byť tie, kde je zdravá rovnováha medzi materiálnym blahobytom v tej podobe, ako sa obvykle charakterizuje, a sociálnym kapitálom, čo znamená vysoký stupeň dôvery v spoločnosť a vo vládu a nízky ukazovateľ nerovnosti.
Nórsko si víťazstvo istotne vyslúžilo kvôli životnému štandardu. Nóri zarábajú slušné peniaze, žijú v teplých a pohodlných domoch, v ktorých chytajú Netflix aj HBO, majú čistú vodu a v porovnaní s inými krajinami omnoho zdravší vzduch, ktorý ich robí o 10 rokov mladšími. Napriek tomu Nór Daniel Simonsen pochybuje, že patrí k najšťastnejším ľuďom na svete. O dôvodoch, prečo tomu tak je a ako s tým súvisí počasie, píše v komentári na The Guardian.
Nórsko Nóri Zdroj: SITA/AP
Óda na betón
Život bez betónu by si stavitelia zrejme nedokázali predstaviť. Vďaka kombinácii piesku, vody a cementu zhmotňujú svoje vízie do reality. Hoci skupina bioinžinierov už nejakú dobu pracuje na tom, aby boli materiály ako umelé kosti, mušle či vaječné škrupiny v stavebníctve rovnocenné s betónom a dali sa z nich postaviť napríklad mrakodrapy, kým sa uplatnia na komerčnom trhu, ubehnú zrejme ešte desiatky rokov.
Dovtedy zostane betón (a železobetón) alfou a omegou svetového stavebníctva a architekti ho budú velebiť až do neba. Ako ukazuje úvaha na BBC, ide o pozoruhodný materiál, ktorý je lacný, flexibilný aj nepoddajný, pevný aj krehký zároveň.
Skutočnosťou však tiež zostáva, že betón je tak trocha ekologická pohroma. Betonársky priemysel zodpovedá približne za 10 percent celosvetových emisií oxidu uhličitého, pričom väčšina emisií vzniká pri vysokej teplote potrebnej na výrobu cementu. Svet pritom spotrebováva obrovské množstvo tohto stavebného materiálu – päť ton na osobu ročne.
Zdroj: SITA / AP
Ako som dcére kúpila heroín
„Čo by ste robili, keby sa vaše dieťa stalo závislým od drog, keby trpelo akútnymi abstinenčnými príznakmi, rozpadávalo sa vám pred očami, zatiaľ čo čaká na rehabilitačnú liečbu?“ Týmito slovami začína reportáž, ktorá zachytáva spoveď zúfalej matky, ktorá sa rozhodla kúpiť svojej dcére heroín. Jej dlhý a nezávideniahodný príbeh je o pocite viny, zložitom rozhodovaní a skúške rodičovskej lásky.
Zdroj: SITA / AP
