V spoločnom vyhlásení lídrov EÚ a západného Balkánu sa objavilo aj slovo "rozširovanie", čo je oproti prechádzajúcim summitom výrazný posun vpred.
Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger na stredajšej tlačovej konferencii po skončení neformálneho summitu krajín EÚ a západného Balkánu v Slovinsku.
„Je tu silné odhodlanie pokračovať v rokovaniach, čo najviac pomôcť tomu, aby sa nezdržovali ...pretože rozširovanie EÚ o západný Balkán je kľúčové z hľadiska budúcnosti Európy. Ja som za Slovensko zdôraznil, že v tomto duchu by sme mali pristupovať aj k otázke Ukrajiny, a samozrejme, aj južného susedstva,“ priblížil Heger.
Diskusiu podľa premiéra ocenili aj západobalkánski lídri, pričom „ocenili aj samotnú deklaráciu, v ktorej sa objavilo slovo rozšírenie, čo je výrazný posun vpred“.
Lídri EÚ v spoločnom vyhlásení, ku ktorému sa pridali aj vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu, tento raz potvrdili svoju „oddanosť procesu rozširovania EÚ“.
Vyhlásenia európskych a západobalkánskych lídrov zo summitov v Sofii z roku 2018 a v Záhrebe z roku 2020 totiž spomínajú len „jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu“, no slovo „rozširovanie“ vôbec neobsahujú.
Na otázku, či lídri sa na summite zaoberali aj cenami energií, Heger odpovedal, že to bola okrajová téma, ktorej sa budú hlbšie venovať koncom októbra na summite v Bruseli. Zopakoval, že ceny elektriny a plynu pre domácnosti budú v SR na podobnej úrovni ako v rokoch 2019 a 2020.
Oddanosť európskym hodnotám
Predstavitelia krajín západného Balkánu vo vyhlásení opätovne zdôraznili svoju oddanosť európskym hodnotám a zásadám. EÚ zároveň privítala ich záväzok podporovať demokraciu, princípy právneho štátu, ľudské práva, rodovú rovnosť a práva menšín.
Členské štáty EÚ vo vyhlásení vyjadrili podporu osobitnému zástupcovi EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavovi Lajčákovi. EÚ očakáva od oboch strán tohto konfliktu konkrétny pokrok v snahe o normalizáciu vzájomných diplomatických vzťahov.
EÚ bude aj naďalej podporovať región západného Balkánu v jeho boji proti koronavírusovej pandémii, a to finančne, ako aj dodávkami proticovidových vakcín.
Únia tiež privítala záväzok západobalkánskych lídrov implementovať tzv. zelenú agendu, ktorá je dôležitá pre prechod na moderné, uhlíkovo neutrálne a efektívne ekonomiky.
Podľa Bruselu však musia spraviť viac pre zriadenie spoločného regionálneho trhu, na ktorom sa zhodli na summite v Sofii v roku 2020. Účastníci summitu sa tiež zhodli na ďalších krokoch smerujúcich k lepšej integrácii medzi západným Balkánom a európskym jednotným trhom.
Európski lídri pripomenuli, že od západného Balkánu očakávajú prehĺbenie spolupráce v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré vyústi v úplne zosúladenie so zahraničnopolitickými postojmi EÚ.
Brusel sa ďalej zaviazal poskytnúť krajinám západného Balkánu grantové financovanie vo výške deväť miliárd eur prostredníctvom desiatich ústredných investičných iniciatív. Tento plán tiež podľa EÚ pomôže prilákať verejné a súkromné investície podporované záručným nástrojom pre západný Balkán, ktorý má potenciál mobilizovať 20 miliárd eur.
Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu v závere deklarácie vítajú pravidelné organizovanie týchto spoločných stretnutí, pričom konanie ďalšieho summitu stanovili na rok 2022.
Summit sa konal z iniciatívy slovinského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. júla.
