Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa bude prvou ženou na čele CIA. G. Haspelová bola doteraz zástupkyňou šéfa CIA Mikea Pompea, ktorý sa stal novým ministrom zahraničných vecí.
Za schválenie G. Haspelovej do funkcie hlasovalo 54 senátorov, z toho šesť Demokratov. Proti nej sa vyslovilo 45 senátorov. Medzi nimi boli zase dvaja Republikáni, Jeff Flake a Rand Paul, čo znamená, že bez podpory Demokratov by Haspelovú za šéfku CIA nepotvrdili.
Na schválenie G. Haspelovej za šéfku CIA už napríklad reagoval aj spomínaný D. Trump. Ten jej prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter zagratuloval.
Congratulations to our new CIA Director, Gina Haspel! pic.twitter.com/n1xj9LSV9D
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) May 17, 2018
Mučenie CIA
Šesťdesiatjedenročnú G. Haspelovú, ktorá v CIA pracuje 33 rokov, v roku 2002 vybrali, aby viedla tajnú väznicu v Thajsku, kde pri vypočúvaní osôb podozrivých z terorizmu používali drsné metódy, ktoré sú považované za mučenie. O tri roky neskôr nariadila zničenie videonahrávok, ktoré dokumentovali vypočúvanie podozrivých.
Podľa ľudskoprávnych organizácií aj po tom, ako odišla z Thajska, dohliadala pre Spojené štáty na ďalšie mučenie. Nie je však jasné, akú úlohu pri tom zohrala, pretože jej záznamy sú utajené. Hlasovaniu o jej schválení predchádzal stranícky spor medzi senátormi o spomínaných metódach ako je napríklad waterboarding, teda simulované topenie, ktoré CIA používala v rámci vypočúvania osôb podozrivých z terorizmu počas vlády Georgea W. Busha.
Nesúhlas s nomináciou G. Haspelovej vyjadril napríklad republikánsky senátor John McCain, ktorého počas vojny vo Vietname päť rokov v ázijskej krajine väznili a mučili. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA mučili najmenej 119 mužov. Vyplýva to zo správy komisie vytvorenej americkým Senátom z roku 2014.
