Vedci zozbierali zdravotné záznamy 724 ľudí z celého sveta a v dvojročných intervaloch im kládli podrobné otázky o ich živote, píše americký spravodajský portál CNBC.
Keď sa účastníci dostali do stredného a neskorého veku, Harvardská štúdia sa často pýtala na dôchodok. Na základe ich odpovedí sa ukázalo, že hlavnou výzvou, ktorej ľudia na dôchodku čelili, bolo, že nedokázali nahradiť sociálne kontakty, ktoré ich tak dlho udržiavali v práci.
Faktom teda je, že dôchodcom nechýba práca, ale ľudia.
Keď príde reč na dôchodok, často sa ľudia zvyknú trápiť nad vecami, ako sú finančné a zdravotné problémy alebo si kladú otázku kto sa o nich na staré kolená postará. Pravdou ale je, že ľudia, ktorým sa na dôchodku darí najlepšie, si nájdu spôsob, ako rozvíjať svoje sociálne kontakty.
Na druhú stranu však takmer nikto nehovorí o tom, aké dôležité je rozvíjať nové záľuby a opätovné hľadane zmyslu života.
Jeden z účastníkov na otázku, čo mu chýba na tom, že bol takmer 50 rokov lekárom, odpovedal: „Na samotnej práci absolútne nič. Chýbajú mi ľudia a priateľstvá.“
Leo DeMarco, ďalší účastník štúdie, mal podobný pocit. Ako dlhoročný stredoškolský učiteľ po odchode do dôchodku zistil, že je ťažké udržať kontakt so svojimi kolegami.
„Duchovnú obživu mi prinášajú rozhovory v obchode. Je úžasné pomáhať niekomu získavať zručnosti“, povedal. „Učenie mladých ľudí bolo to, čo odštartovalo moju chuť po poznaní."
Pre mnohých je práca miestom, kde sa cítia najdôležitejšie - pre svojich kolegov, zákazníkov a dokonca aj pre svoju rodinu - pretože ich zabezpečujú.
Henryho Keana náhle prinútili odísť do dôchodku zmeny v jeho továrni, a tak mal zrazu množstvo času a energie. Začal pracovať ako dobrovoľník v Americkej légii a venoval čas svojim koníčkom - renovácii nábytku a behu na lyžiach. Avšak stále mu niečo chýbalo. Je to dôkaz, že venovať sa koníčkom nemusí vždy stačiť k spokojnosti.
„Potrebujem pracovať!“, povedal Keane výskumníkom vo veku 65 rokov. „Nejde o nič zásadné, ale zistil som, že jednoducho milujem byť medzi ľuďmi.“
Ak chce ísť človek do dôchodku šťastný, mal by investovať do svojich vzťahov už teraz.
Z Keaneho skúsenosti vyplýva dôležitá lekcia nielen v súvislosti s odchodom do dôchodku, ale aj o práci ako takej: Často sme zaneprázdnení finančnými starosťami a tlakom konečných termínov, takže si nevšimneme, aké významné sú naše pracovné vzťahy, kým nie sú preč.
V prípade, že máte záujem nadviazať zmysluplnejšie známosti, skúste si najskôr položiť nasledovné otázky:
- Kto sú ľudia, s ktorými najradšej spolupracujem, a čím sú pre mňa dôležití? Vážim si ich?
- Aké druhy kontaktov mi chýbajú a chcem ich mať vôbec viac? Ako ich môžem nadviazať?
- Existuje niekto, koho by som chcel lepšie spoznať? Ako ho môžem osloviť?
- Ak mám konflikt s kolegom, čo môžem urobiť, aby som situáciu zmiernil?
- Kto sa odo mňa v niečom líši (rozmýšľa inak, pochádza z iného prostredia, má iné odborné znalosti)? Čo sa od neho môžem naučiť?
Na záver by si mal však každý všimnúť, ako vlastné zážitky môžu ovplyvniť životné smerovanie každého z nás. Môže sa stať, že človek v živote celkom efektívne napreduje. Ak však nie, mal by sa aktívne zamyslieť nad tým, či by mohol urobiť nejaké malé zmeny.
„Keď sa obzriem späť“, povedala v roku 2006 v štúdii Ellen Freundová, bývalá univerzitná administrátorka, „želám si, aby som venovala viac pozornosti ľuďom a menej problémom. Svoju prácu som milovala. Myslím si však, že som bola náročná a netrpezlivá šéfka. Kiežby som každého radšej lepšie spoznala.“
Každý pracovný deň je dôležitou súčasťou našej osobnej skúsenosti, a čím viac ho obohatíme o vzťahy, tým viac nám to prospeje. Aj práca je život.