Nechce, aby bolo jej pôsobenie vnímané ako konflikt so Štefanom Harabinom. Súdy chce meniť zákonmi aj odvolávaním niektorých funkcionárov. Nádeje vkladá do zmeny atmosféry, ktorú má priniesť zastavenie šikanovania sudcov. No pracovať bude aj na zavádzaní v demokratických štátoch unikátnych bezpečnostných previerok sudcov. Nastupujúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Ako sa pripravujete na návrat na ministerstvo spravodlivosti?
Zatiaľ sa snažím znovu dostať do hlavy aktuálne znenia sudcovských zákonov.
Čakajú ich zásadné zmeny?
Dostali sme mandát od ľudí, aby sme mohli realizovať náš program. Naším cieľom je uskutočniť také zmeny v justícii, aby súdy prijímali zrozumiteľné rozhodnutia v čo najkratšom možnom čase. A aby ľudia mohli dôverovať tomu, že sú nestranné.
Dnes tú dôveru mať nemôžu?
Určite je v justícii masa sudcov, väčšina sudcov, ktorá v zásade tú dennú robotu na úrovni nejakého štandardu vykonáva. Som presvedčená, že je to bez vonkajších vplyvov. Ročne vydajú súdy vyše milión rozhodnutí. O niektorých z nich sa píše, sú tu veľké obchodnoprávne spory, kde sú veľké záujmy. Ale tá masa je vybavovaná. Rýchlejšie alebo pomalšie v závislosti od toho, či je súd lepšie alebo horšie organizovaný.
Zdroj: strauch
Prečo má potom súdnictvo taký zlý imidž?
Očakávania smerované na sudcov sú, že by to mala byť nielen odborná elita, ale aj mravná elita. Sú to normálni ľudia. Aj v iných profesiách ľudia podliehajú tlakom. Nechcú si skomplikovať život, majú svoje deti, nechcú sa hádať so šéfom. Tak je to aj v justícii. Teraz my od tejto väčšiny očakávame, že sa postaví na stranu boja za spravodlivosť a poráta sa s nečestnými ľuďmi v justícii? To je asi ilúzia. No sú to ľudia, ktorí, keď sa nastaví inak systém, keď ich nikto nebude šikanovať, keď sa zmení atmosféra, tak sa do tejto normálnej atmosféry zapoja.
Ako môže minister, poprípade zákonodarca meniť atmosféru?
Zmenou správania. Iným spôsobom komunikácie. Ale aj tým, že sa musia ráznym spôsobom riešiť evidentné neprávosti. Ak si nejaký predseda súdu preukázateľne neplnil svoje povinnosti, ako sú vykričané prípady vo Veľkom Krtíši, alebo Michalovciach, tak sa naznačí, že toto sa netoleruje. Určite ale treba aj urobiť zmeny právnych predpisov. Aby nebolo možné zneužívať niektoré úpravy tak, ako sa zneužívajú dnes.
Vyzerá to, že vám sa najlepšie podarilo pretlačiť predstavu o justícii do spoločného programu.
Áno a veľmi sa z toho teším. Ale keď sa pozriete do programu, sú tam niektoré body, kde je viditeľné, že je to rukopis KDH. Posilnenie pozície Špecializovaného trestného súdu ústavným zákonom. Tiež oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokuratúre. Aj bezpečnostné previerky sudcov sú z programu KDH. Pomerne málo je tam z programu SaS, ale vo veľkej miere tam bola vysoká kompatibilita s našim programom.
Možnosť zbavovať sudcov funkcie ak opakovane neprejdú hodnotením je z vášho programu?
Áno.
Plánujete plošné odvolávanie predsedov súdov?
Myslím, že je namieste sa pozrieť na to, ako kto robí. Či spĺňa podmienky na to, aby bol predsedom, ako funguje súd pod vedením predsedu a podľa toho konať.
Čiže podľa výkonnostných kritérií?
Aj podľa nich, určite.
Aj podľa kritéria „Harabinovci“ a tí druhí?
Tu považujem za kľúčové povedať, že to nie je o jednom mene a jednej osobe. Bola by som veľmi nerada, keby to skĺzlo do podoby nová ministerka verzus jedna osoba. Som presvedčená, že to nie je o spore s predsedom najvyššieho súdu, ale o spore a boji za to, aby v justícii vládol zákon. Budem sa veľmi brániť tomu, aby to bolo tak interpretované, že ide o to zobrať moc jednej osobe a dať ju druhej. Ide o to, aby vládol v justícii zákon a pravidlá, ktoré neumožnia zneužívať moc. O tom je podstata nezávislosti justície.
Zdroj: strauch
Predsa len, každý systém stojí aj na ľuďoch.
Treba sa zaoberať otázkou zmeny niektorých členov súdnej rady, ktorých nominuje vláda a parlament. A tiež pustiť nový vietor do súdnej rady. Jej rokovanie nemusí byť uzatvorené pokiaľ práve nerokuje o nejakých špecifických veciach. Preto máme v tézach, aby boli otvorené výberové konania na sudcov. Aby sa mohol uchádzať každý, kto spĺňa kritériá. Väčšiu rolu by mali hrať osobnostné kritériá. Teda aby tam boli psychologické testy.
Relatívne prísne pravidlá na výber sú aj v súčasnosti. No aj tak to smrdí rodinkárstvom.
Vo vyhodnocovacej komisii nemusia byť sudcovia zo súdu, na ktorý sa vyberá nový sudca. Pretože to zakladá rodinkárstvo. Nemôžeme zobrať sudcov z Česka, ale neviem, prečo by nejaká osobnosť napríklad z Česka nemohla sedieť vo výberovej komisii. Viem si tiež predstaviť, že výberové konania by nemuseli robiť súdy, ale dalo by sa to stiahnuť na justičnú akadémiu. Alebo nevyberať len na konkrétne miesta. Mohla by sa vytvoriť databáza ľudí, ktorí spĺňajú kritériá sudcu a prešli výberovým konaním. A podľa poradia sa im budú ponúkať miesta, ktoré sa uvoľnia. Tých riešení, ako dostať preč rodinkárstvo a hľadať čo najkvalitnejších ľudí, je viac. Ponúkneme ich do debaty a s jedným z týchto riešení predstúpime.
Bude treba súdy opravovať aj zmenou ústavy?
V programe máme viacero bodov, ktoré vyžadujú zmenu ústavy. Povedzme, aby predseda súdnej rady nemohol byť zároveň predsedom najvyššieho súdu. Alebo ak by sme chceli dať neprávnikov do súdnej rady. Rovnako rekonštrukcia najvyššieho súdu a vytvorenie najvyššieho správneho súdu vyžaduje zmenu ústavy. Máme to v tézach nie ako záväzok, ale ako niečo, čo chceme navrhnúť. Koalícia to garantovať nemôže. Ale som presvedčená, že má zmysel to predložiť a osloviť celý parlament.
Vidíte šancu na dohodu so Smerom?
Sme povinní sa usilovať o zmeny v justícii, ktoré budú mať dlhodobejší charakter. Nie je väčšia tragédia, ako keď sa systém otáča každé štyri roky. Okrem toho fakt, že treba urobiť zásadné zmeny v justícii, majú v programe všetci. Z kuloárnych debát s kolegami zo Smeru vieme, že oni tiež vedia, že tu je problém.
V Smere sa objavujú tvrdenia, že sudcovia majú príliš veľa samosprávy.
V tom prevládajú mýty. Keď sa pozrieme do zákona, sudcovská samospráva nemá rozhodovaciu právomoc prakticky v ničom. Vyjadruje sa, prerokováva, ale rozhodovacie právomoci sú na predsedoch súdov. Niečo na ministrovi, niečo na súdnej rade, niečo na predsedovi najvyššieho súdu. Súdnu radu nevnímam ako samosprávny orgán. Z polovice je síce volená sudcami, ale zo strany druhej ostatnou mocou.
Myslíte si, že pomery v justícii sa dajú napraviť v pomerne krátkom čase?
Tá pozícia je veľmi ťažká a vyžaduje veľa trpezlivosti. Jedna vec je nastaviť formálne pravidlá, ale každý systém ovplyvňujú aj neformálne pravidlá. A to už je o klíme, v ktorej sa určujú neformálne pravidlá. Lenže tie sa tvoria dlhodobo. Ale sú aj veci, ktoré budú viditeľné hneď. Napríklad zverejňovanie rozsudkov by sme chceli zaviesť medzi prvými opatreniami. Alebo elektronizácia justície – aby si mohli advokáti klikať na internete, v akom štádiu majú konanie. Sú to citeľné, viditeľné zmeny. Budú ich vnímať advokáti, odborníci, podnikatelia.
Zdroj: strauch
Spomínali ste návrh zaviesť povinné bezpečnostné previerky pre všetkých sudcov. Má to vašu podporu?
Potrebujeme čas na prípravu, pretože si myslím, že to treba preskúmať z hľadiska ústavnosti a nastaviť to tak, aby nebol problém.
Čiže budete pracovať na predložení takéhoto návrhu do parlamentu?
Programové tézy sú koalíciou dohodnuté. Takže je nepochybné, že sa tým zaoberať budeme. Budeme sa snažiť urobiť návrh, ktorý je kompatibilný s ústavou. A keď taký bude na svete, tak ho predložíme.
Dá sa vôbec vypracovať taký návrh, ktorý by neodporoval ústave?
Potrebujeme čas. Možno treba vytvoriť tím práve na tieto špecifické témy.
SDKÚ-DS zasa navrhuje zaviesť pravidelné hodnotenia sudcov. S tým, že opakované negatívne hodnotenie by znamenalo stratu talára. To nenaráža na ústavné problémy?
Pravidelné hodnotenia sudcov sme už mali. Zrušilo sa to za ministrovania Štefana Harabina. Dnes sa robia len ad hoc pre potreby kariérneho rastu sudcu. Myslím, že sa k tomu treba vrátiť. Musí byť spôsob, ako vyhodnocovať prácu sudcu a musí existovať mechanizmus tlaku, aby boli sudcovia motivovaní aj ku kvantite aj ku kvalite.
Aj pod hrozbou, že negatívny posudok ich môže pripraviť o talár?
Takáto procedúra nemá význam, pokiaľ nemá nejakú konzekvenciu. Jedna môže byť vo vzťahu ku kariérnemu rastu. Ale musí to mať aj negatívnu konzekvenciu. Pri hodnotení, ktoré bude pod minimálnou hranicou, sa dá skúšobná doba. Hodnotenie sa zopakuje po dvoch rokoch a potom by to malo konzekvenciu odchodu z talára. Je to v záujme účastníkov konania, aby neboli v systéme ľudia, ktorí dlhodobo nepodávajú výkon a kvalita rozhodnutí je podľa odvolacích senátov pod akýmkoľvek štandardom. Preto je to potrebné.
Úplne za záver. Čo sa bude diať so Štefanom Harabinom?
Čo očakávate? Čo očakáva verejnosť? Kľúčom k zmene nie je súboj medzi osobami, ale boj za to, aby v justícii platil zákon. Na každej úrovni.
Možno vás volili aj preto, aby sa s týmto problémom nejako pohlo.
Vo vzťahu k predsedovi najvyššieho súdu sa môžeme správať len v súlade so zákonom v rámci kompetencií, ktoré tá ktorá zložka v justícii má. Máme samozrejme možnosť rekonštrukcie súdu v súvislosti so zriadením správneho súdu. Aby najvyšší súd rozhodoval len o tom, čo má a zbavil sa bežnej agendy.
Foto - Maňo Štrauch
