Z aktuálnej debaty pred prezidentských voľbami je zrejmé, že funkcia hlavy štátu sa na Slovensku začína chápať oveľa viac exekutívne, ako to pôvodne tvorcovia ústavy zamýšľali. Priama voľba prezidenta mu dáva silnú legitimitu a jeho ústavné zaradenie do kapitoly výkonnej moci zasa významné právomoci v okamihu vytvárania novej vlády po voľbách, ako aj v oblasti zahraničnej a obrannej politiky.
Ústava však stále definuje vládu ako vrcholný orgán výkonnej moci, ktorý rozhoduje o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Prezident zasa reprezentuje štát navonok i dovnútra. Široká možnosť interpretácie ich vzájomného vzťahu vytvára potenciál na vážny konflikt.
„Postavenie prezidenta je azda tou najproblematickejšou častou Ústavy SR, čoho dôsledky je možné vidieť aj v aplikačnej praxi,” hovorí ústavný právnik Marek Domin. Extenzívny výklad ústavy v réžii prezidentských kandidátov ako Štefan Harabin alebo Milan Krajniak by tieto dôsledky mohol dohnať do krajností.
Vláda len s podmienkami
Už počas diskusie TRENDU s najsilnejšími prezidentskými kandidátmi sa niektorí z nich vyjadrili, že by vo funkcii hlavy štátu nepostupovali
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
