V nemeckom Hamburgu má vzniknúť experimentálny systém uskladňovania termálnej energie, ktorý má teplú vodu udržať pod zemou dovtedy, kým ňou nebude treba vyhrievať nemecké domácnosti, píše agentúra Bloomberg.
Niekoľko kilometrov na východ od prístavného mesta Hamburg leží obrovská uhoľná elektráreň Tiefstack, ktorú chcú miestne úrady zatvoriť. Nahradiť jej výpadok si bude nepochybne vyžadovať sériu menších riešení. Jedným z nich je napríklad ohrievanie vody takzvaným odpadovým teplom z oceliarní či zlievarní hliníka a jej následné uskladnenie 1,3 metra pod zemou.
Táto experimentálna technológia napumpuje teplú vodu pod zem do hĺbky 1,3 metra a potom ju v prípade potreby privedie naspäť na povrch, aby sa následne využila v mestských systémoch kúrenia. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak by tento systém mal byť schopný už v roku 2024 zohriať viac než 13-tisíc nemeckých domovov.
Honba za alternatívnymi zdrojmi
Uskladnenie energie je kľúčovou zložkou akéhokoľvek prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku. Primárnymi zdrojmi obnoviteľnej energie sú veterné turbíny a solárne panely, no oba systémy poskytujú prúd iba za určitých poveternostných podmienok – keď fúka vietor či svieti slnko. Preto je ich potrebné doplniť o systémy uskladnenia a tradičné elektrárne, ktoré dokážu pokryť zmeny v dopyte, keďže sa dajú rýchlo spustiť aj odstaviť.
Do úvahy ešte prichádzajú batérie, no tie sú relatívne drahé. Ich cena je presne tým, čo podnietilo snahy o nájdenie lacnejších alternatív, ktoré by ponúkali teplo a prúd na „vyžiadanie“. Medzi tieto riešenia patria aj spomínané termálne rezervoáre uskladňujúce nadbytočné teplo produkované priemyslom.
Projekt je v štádiu realizácie
Hamburg už teraz disponuje niekoľkými nadzemnými zariadeniami na skladovanie tepla. Ide o obrovské izolované nádrže naplnené vodou ohriatou pomocou nadbytočnej elektriny z veterných turbín. Nové podzemné rezervoáre však majú fungovať o čosi jednoduchšie a sú dokonca aj energeticky účinnejšie. Navyše vďaka svojmu dizajnu uvoľnia miesto na povrchu.
Úspech projektu bude závisieť od toho, koľko dutín bude príslušný kameň mať a od hrúbky podzemnej vrstvy, ktorá určí, aký objem teplej vody bude možné uskladniť. „Čím lepšia hornina, tým lepšie pohltí teplo,“ vysvetľuje Kirsten Fustová z energetickej firmy Energiewerke Hamburg.
Mesto už v rámci projektu vyvŕtalo prvú dieru, čo ho stálo iba niečo vyše desať miliónov eur. Geológovia teraz testujú kvalitu horniny. Ak bude podľa ich predstáv, tak mesto vyvŕta aj druhú dieru, čo vode umožní prúdiť systémom.
V lete sa podzemná voda o teplote 45 stupňov Celzia cez jednu dieru privedie na povrch. Systém ju následne pošle do priľahlých oceliarní, kde sa ohreje na 90 stupňov Celzia a druhou dierou sa napumpuje naspať pod zem do pórovitého pieskovca. Táto kamenná štruktúra by mala udržať viac ako sto miliónov litrov vody a udržiavať ich teplotu na úrovni 70 stupňov Celzia až do zimy, keď sa znova privedie na povrch, aby sa stala súčasťou miestnej tepelnej rozvodovej siete.
Ďalšie dôležité správy
