V prípadnom Brexite vidí šéf slovenskej centrálnej banky a člen rady guvernérov ECB J. Makúch tri riziká. Z pohľadu centrálnej banky je to predovšetkým volatilita na trhoch spojená s nepriaznivým výhľadom pre obchod a investície. „Práve na túto volatilitu a jej dopady bude reagovať našimi nástrojmi, ako sme už veľakrát pri zvyšovaní volatility reagovali. Nezvykneme hovoriť dopredu, podľa toho, aké budú prejavy, sa zvolí nástroj a spôsob, čo treba robiť.“

Odchod Veľkej Británie z Európskej únie tiež môže vyvolať reakcie v krajinách s výrazným vplyvom euroskeptických strán. „Môže z toho vzniknúť lokálna politická neistota v štátoch, kde tieto snahy sú veľmi silné. Menšia pravdepodobnosť je globálnejšia politická neistota,“ dodáva.

Tretím rizikom je podľa guvernéra vplyv na rýchlosť integrácie v Európskej únii, najmä tam, kde sa vyžaduje pri rozhodovaní jednomyseľnosť. „Otázne je, aký vplyv to bude mať na základnú dohodu, v akej miere ju bude treba revidovať. Či sa dá táto revízia vidieť aj pozitívne bez toho, aby vyvolala dezintegračný efekt. To je dosť vážna vec,“ upozorňuje guvernér.

Pozor na neefektívne výdavky

Séria opatrení na podporu ekonomiky nazývaná aj kvantitatívne uvoľňovanie (QE) priniesla svoje výsledky. „Štatisticky vieme dokázať, že sa zvýšila dynamika úverov. Nás, samozrejme, zaujíma, dynamika úverov nefinančným korporáciám, ktorá sa zvýšila v porovnaní s májom 2014 o 4,1 percentuálneho bodu, čo je už celkom zaujímavé zvýšenie,“ vysvetľuje J. Makúch. Ako dodáva, pre slovenskú ekonomiku je dôležité, že stabilizoval zahraničný dopyt, čo sa pozitívne prejavuje na našom raste.

Lacné peniaze pomohli štátom výhodnejšie financovať svoje dlhy. Dôležité však je, ako jednotlivé vlády svoje využijú túto príležitosť. „Jedna z možností je, bohužiaľ, negatívna Buď sa to dá využiť na znižovanie deficitov, alebo na rast neefektívnych výdavkov. A v tom by sme videli problém. Pozitívny efekt by sa vlastne skončil negatívne, keď by došlo k rastu neefektívnych výdavkov.“

J. Makúch zdôrazňuje, že záporné výnosy na dlhopisoch nie sú, samozrejme, štandardné a bežné. „Nie je ani našim cieľom, aby to dlhodobo pokračovalo. Akonáhle sa bude blížiť naša politika k tomu, čo chceme dosiahnuť, je predpoklad, že budeme meniť nastavenie tak, aby záporné výnosy neboli dlhodobé.“

Slovensko firemné dlhopisy nenakupuje

V marci 2015 začala Európska centrálna banka kupovať dlhopisy štátov a vládnych agentúr v objeme 60 miliárd eur mesačne. Od marca 2016 má možnosť nakupovať aj kvalitné a bezpečné korporátne dlhopisy. Do tohto projektu sa však zapojilo len šesť centrálnych bánk v Nemecku, Španielsku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku, Fínsku.

Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami do projektu nezapojilo, pretože podobné cenné papiere na trhu nie sú. Prípadné uvoľnenie pravidiel o ďalších emitentov sa nejaví reálne. „Je to limitovaný program, ktorý je urobený veľmi obozretne a veľmi zodpovedne, z čoho vyplýva, že účasť na tomto programe je nie veľmi masovo predpokladateľná. ECB si nemôže dovoliť väčšie riziko. Program má byť bezpečný.“

Dopad takzvaného kvantitatívneho znamená v prípade Slovenska desatiny percenta na HDP. „Nástroje boli uvádzané postupne, naposledy sme urobili revíziu v marci s tým, že bola urobená prvá tranža nákupu podnikových dlhopisov, takže vyhodnotiť konkrétny dopad je ešte predčasné, potrebujeme na to viac času.“

Guvernér tiež naznačil, že ak použité nástroje vyhodnotia ako nedostatočne efektívne, budú uvažovať o ich zmene alebo nových nástrojoch. „Ale to je predčasné hovoriť. Je rovnako pravdepodobné, že nebudeme potrebovať rekalibrovať nástroje, pretože sa dostatočne efektívne prejavia na trhu a rast HDP a inflácie bude natoľko uspokojivý, že nebude potrebné ďalej pokračovať.“

ECB revidovala začiatkom júna výhľad inflácie v roku 2016 na 1,6 percenta, čo sa už blíži k 2-percentnému inflačnému cieľu, ale ako dodáva guvernér NBS: „Je to, samozrejme, pod cieľom a nemôžeme hovoriť o splnení cieľa, keď to bude 1,6.“

J. Makúch nechcel špekulovať, či by v ďalších rokoch bola ECB ochotná akceptovať prípadné prestrelenie inflačného cieľa, aby sa nezopakoval scenár z roku 2011, keď sa zvýšenie sadzieb ukázalo ako unáhlené. „Keď nám predložia naši analytici niečo v tomto duchu, tak na to budeme reagovať. Z horizontu pre rok 2018 nič také nevyplýva. Pokiaľ to bude 1,6, nie je dôvod reagovať. Budeme sa tým zaoberať, keď to nebude špekulácia, ale reálny scenár.“

Nie je dôvod sprísniť hypotéky

Politika nízkych peňazí sa prejavila na maržiach bánk a ziskovosti sektora: „Bol tu negatívny dopad na ziskovosť, z čoho vyplýva, že banky by to mali alebo by mohli premietnuť do obchodnej stratégie na trhu úverov, čo sa viac-menej očakáva.“

Šéf centrálnej banky nevidí dôvod sprísniť podmienky na hypotekárnom trhu, ale situáciu stále monitorujú a v prípade potreby zvážia sprísnenie podmienok pre úvery, ktorých LTV je pri hraničnej hodnote 90 percent. „Ak to bude potrebné, sme pripravení novelizovať naše opatrenie z roku 2014. Zatiaľ to ako potrebné nevidíme, ale budeme pripravení to urobiť.“

To isté sa týka aj rastu cien nehnuteľností. „Momentálne ho nevyhodnocujeme ako dôvod na okamžitý zásah.“