Guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok (na titulnej snímke) považuje starosť o menovú a cenovú stabilitu za kľúčovú úlohu banky. A pri jej plnení nie je možné príliš sa obzerať za želaniami dlžníkov.
Reagoval tak aj na výroky českej ministerky financií Aleny Schillerovej, ktorá varovala, že rast úrokových sadzieb zdražuje obsluhu štátneho dlhu. Informoval o tom portál Lidovky.cz.
„Asi to je súčasť uvažovania veľkého dlžníka," povedal Rusnok k predchádzajúcim výrokom Schillerovej. „To my však nemôžeme akceptovať, pretože máme za úlohu starať sa o menovú stabilitu, z toho sa nemôžem 'vymknúť',“ povedal Rusnok v relácii Otázky Václava Moravce.
Menová politika podľa neho nie je bezbolestná, preto ju teraz musí centrálna banka sprísniť bez ohľadu na želanie veľkých dlžníkov, ako je štát, ale aj ľudí s hypotékami.
„Keď niečo máme dlhodobo, tak si to nevšímame. V krajine, kde by nebola cenová stabilita, však nemôžete plánovať investície, nemôžete sa na nič spoľahnúť, mena sa postupne eliminuje,“ dodal Rusnok.
Ministerka financií Schillerová na sociálnej sieti Twitter napísala, že štvrtkové (30. 9.) zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby ČNB o tri štvrtiny percentuálneho bodu posúva Česko k rozvojovým krajinám. Guvernér Rusnok aj bývalý viceguvernér Mojmír Hampl označili toto vyhlásenie za nekompetentné.
„Ten výrok je obsahovo mimo, používajú sa pojmy, ktoré nesedia. Menová politika nie je výlučnou zložkou hospodárskej politiky, tam patrí aj fiškálna a štrukturálna politika, za ktorú je zodpovedná aj vláda. Neviem, čo je rozvojový svet, sadzby zvyšovalo aj Nórsko a garantujem, že ich budú zvyšovať aj ďalší,“ poznamenal Rusnok.
„Argument typu 'poďte s tou infláciou radšej nič nerobiť' používa vo veľkom prezident Recep Tayyip Erdogan v Turecku, kde majú infláciu 20 percent. Od ministerky je to signál, že dlhová služba sa stáva problémom, čo je prvýkrát po tridsiatich rokoch,“ doplnil Hampl.
Rusnok ani jeho ďalší kolegovia z bankovej rady sa však necítia byť pod politickým tlakom. „To tak niekedy býva, že v trochu napnutejších fázach vývoja majú politici potrebu vyjadrovať sa. Nájdeme to aj v okolí, ale žiadne ohrozenie necítim,“ skonštatoval.
Ku koncu roka sa podľa guvernéra ČNB budú úrokové sadzby pohybovať opäť okolo úrovne pred pandémiou ochorenia covid-19, keď boli na úrovni 2,25 percenta.
„Nevidím iný scenár, než že budeme sadzby vracať k normálu, ale nie je dôležité, či to bude 2, 2,25 alebo 2,5 percenta. Je veľmi pravdepodobné, že na každom zasadnutí teraz budeme mať návrh a diskusiu o raste sadzieb, je to len otázka kalibrácie v čase,“ zhrnul Rusnok.
ČNB zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu najviac od roku 1997,hypotéky a úvery zdražejú
