Osem a pol roka po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin ohlásil anexiu Krymu, zvolal do Kremľa ruské elity, aby sa zúčastnili oslavy zabratia nového územia. Tentoraz išlo o štyri ďalšie ukrajinské oblasti. Oficiálnemu oznámeniu ich anexie predchádzal rozhnevaný a nie veľmi súvislý Putinov prejav, v ktorom sa len veľmi letmo dotkol Ukrajiny či území, na ktoré si teraz Rusko robí nárok, píše The Guardian.
Namiesto toho sa šéf Kremľa zameral na Západ, ktorému vypočítal všetky možné hriechy, ktoré podľa neho spáchal. Od destabilizácie Ruska v 17. storočí, až po povolenie zmeny pohlavia. Takisto zopakoval svoju hrozbu, že na Ukrajine použije jadrové zbrane, pričom tvrdil, že „precedens na ich použitie“ vytvorili v roku 1945 Spojené štáty.
Ďalší míľnik
Je pravdepodobné, že piatkový prejav sa stane ďalším míľnikom v Putinovej dlhej vláde nad Ruskom. A napriek tomu, že prejav ruského prezidenta zaznel v rovnakej sále, pred rovnakým publikom a aj jeho obsah bol rovnaký ako pri anexii Krymu v roku 2014, jeho kontext je úplne odlišný. Vtedy sa s Putinom na vlne vlasteneckého zápalu podporovaného mohutnou propagandou viezla väčšina ruských elít a národa.
Hoci v zahraničí mnohých bezostyšné zabratie územia cudzieho štátu šokovalo, iní mali pocit, že Putin má pravdu: Ako môže Západ po Iraku a Líbyi poúčať iných o porušení územnej celistvosti? Mnohí európski politici si vtedy želali, aby sa vzťahy s Ruskom čo najrýchlejšie vrátili do starých koľají.
Medzinárodný vydedenec
Tentoraz je situácia v Rusku aj za jeho hranicami pre Putina oveľa menej priaznivá. Doma sa rozhodol vyhlásiť „čiastočnú“ mobilizáciu, čo mnohých Rusov donútilo pokúsiť sa opustiť krajinu a zvýšenie životnej úrovne, ktoré priniesli prvé roky Putinovej vlády, začína byť v dôsledku sankcií a medzinárodnej izolácie Ruska minulosťou.
Od februára sa ruský vodca stal medzinárodným vydedencom a jeho nehoráznu agresiu voči Ukrajine odsúdili aj iní ako západní lídri, čo vrhá tieň pochybnosti na jeho piatkové tvrdenie, že hovorí v mene celého nezápadného sveta. V roku 2014 karhal za pokrytectvo západných politikov, ktorí podľa neho „dnes označia niečo za biele a zajtra za čierne“, a mnohí mu prikyvovali.
Západ chce Rusku zle
Dnes svojim poslucháčom ponúkol rozhorčenejšie, ale menej koherentné odsúdenie Západu, pričom viac pripomínal rozčúleného taxikára ako hlavu štátu. „Nechcú, aby sme boli slobodní, chcú, aby sme sa stali kolóniou; nechcú nás za rovnocenného partnera, chcú nás okrádať,“ povedal ruský prezident.
Vo svojom prejave od „totalitarizmu, despotizmu a apartheidu“ dnešného Západu zablúdil až k historickému drancovaniu Indie, odkiaľ sa odrazil k bombardovaniu Drážďan na konci druhej svetovej vojny a „mnohým rodom“, ktoré sú dnes na Západe v móde.
Deti treba chrániť
Poslaním Ruska je podľa Putina „uchrániť naše deti pred obludnými experimentmi, ktorých cieľom je zničiť ich vedomie a duše“. Napriek tomu, že ruský prezident o túžbe západu zničiť Rusko hovorí už dvadsať rokov, oduševnenie, s kým sa tejto témy ujal v piatok, naznačuje, že to už nie je len politické divadlo, ale že tomu skutočne uveril. Čo to znamená z hľadiska najväčšej otázky zo všetkých zostáva záhadou.
Signalizuje tento zápal, že Putin je viac náchylný použiť jadrové zbrane alebo práve naopak? Sú jeho hrozby len blafovaním, alebo sú reálne? A tí v Kremli, ktorí si v piatok Putinov prejav vypočuli, nemajú viac informácií o tom, čo bude ďalej, ako my ostatní. „Nikto nevie. A úprimne povedané, myslím si, že to nevie ani on sám,“ uviedol zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Ďalšie dôležité správy
