Grécko opäť víri svetom ekonomiky a slová skeptikov, ktorí varovali, že tretí balík pomoci z leta sú vyhodenými peniazmi do povetria, mali zrejme pravdu. Len na objasnenie: Nový záchranný program, ktorí eurozóna schválila v lete bol vo výške 86 miliárd eur. Veritelia sľúbili v prvej fáze uvoľniť Grécku 23 miliárd eur. Z tejto sumy už Grécko desať miliárd dostalo a desať miliárd je určených na rekapitalizáciu bánk, teda priame dotovanie peňazí, aby účty nevyschli.

Len tretina reforiem je splnených

Teraz Grécko čaká na zvyšné tri miliardy eur. Práve posledná tranža je podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung problém a veritelia si po audite v Grécku zistili, že grécka vláda plán reforiem nedodržiava. Veritelia preto odmietajú Grékom vyplatiť poslednú časť peňazí, pretože premiér Alexis Tsipras „zlyhal v implementovaní reforiem podľa plánu“. Rozhodnutie na uvoľnenie peňazí má padnúť v novembri, kedy veritelia vydajú prvú hodnotiacu správu o treťom záchrannom balíku a na pozitívne správy bude chudobná.

Gréci zatiaľ splnili len 18 zo 48 reformných „míľnikov“, ktoré boli potrebné na uvoľnenie miliárd na záchranu. Veritelia, teda eurozóna, ECB a MMF plus trvalý euroval sa obávajú, že verejný dlh v pomere k HDP presiahne do konca roka magickú hranicu 200 percent.

Toto strašidelné číslo potvrdili aj analytici z Deutsche Bank – v prepočte dlh vzrastie na 340 miliárd eur. Gréci počítajú síce s klasickým optimizmom, ale aj ten nie je nič moc. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý vláda predložila pred tromi týždňami, zatavenie ekonomiky neočakáva. Podľa A. Tsiprasa má dlh vzrásť na 333,5 miliardy eur a dosiahnuť tak 192,4 percent HDP.

Biedna privatizácia

Kľúčom k dodatočným príjmom mala byť privatizácia. Realita je ale taká, že o privatizáciu je veľmi malý záujem investorov a príjmy sú minimálne. Atény sa k predaju štátneho majetku zaviazali už v roku 2010, kedy dostali prvú záchrannú finančnú pomoc. Vtedy sa ešte očakávalo, že im privatizácia vynesie nereálnych 50 miliárd eur.

Kvôli neochote politikov a malému záujmu investorov výnos zostal ďaleko za očakávaním - celkom Grécko doteraz získalo približne 3,5 miliardy eur.

Jediným svetlým bodom, ktorý v privatizácií grécka vláda tento rok dosiahla bol predaj lotérie. Grécky parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorým dokončil prvý predaj štátneho majetku pod súčasnou ľavicovú vládou. Dominantná stávková firma OPAP vďaka novému zákonu definitívne získala jedinú licenciu na stávkovanie v dostihoch. Predaj je stále len omrvinkou – jej  hodnota je 40 miliónov eur.

Šéf gréckej privatizačnej agentúry Stergios Pitsiorlas tvrdí, že najnovšie by chceli Gréci predať koncesie na prevádzku 14 letísk v Grécku na 40 rokov. Dohodu s nemeckým prevádzkovateľom letísk Fraport by Gréci mali podpísať v priebehu niekoľkých mesiacov a Nemci sú ochotní zaplatiť 1,2 miliardy eur.

Grécko plánuje do konca roka predať svoj väčšinový podiel v prístave Pireus, ležiace južne od hlavného mesta Atén. Vláda sa takto snaží zvýšiť podiel predaných aktív, ktoré sústavne upadajú a nedosahujú očakávania veriteľov. Gréci si tak chcú na poslednú chvíľu zachrániť aspoň nejakú dôveryhodnosť, aby sa dočkali peňazí. S. Pitsiorlas verí, že privatizácia bude mať blahodarný vplyv aj na grécku ekonomiku a dokáže, že sa ju podarilo stabilizovať cez záujem zahraničných investorov.

Vyschnuté banky s hypotékami na krku

Ďalším významným problémom sú grécke banky. Napriek tomu, že sa do nich naliali nové miliardy a ECB snahu o ich oživovanie nevzdáva, audit poukázal, že mnohé banky majú problémy so splácaním hypoték. Odhady hovoria, že až 320-tisíc hypoték je v omeškaní, mnohým dlžníkom hrozia exekúcie a nútené vysťahovanie.

Pokojné obdobie od leta, kedy dostali peniaze a A. Tsipras sa znovu stal premiérom, sa končí a ekonomické problémy opäť bublajú na povrch. Akú takú nádej pre dobré slovo od veriteľov majú len prijaté reformy spred dvoch týždňov - tie znížili výšku dôchodkov, zvýšili dôchodkový vek a tresty za daňové úniky či majú liberalizovať trh s energiou.