Grécky parlament dnes tesnou väčšinou schválil zákon o privatizácii. Ten umožní rozsiahly predaj štátneho majetku, ktorý je jednou z podmienok medzinárodných veriteľov za ich záchranné úvery pre Grécko. Do roku 2016 by mali Atény podľa revidovaného plánu získať z privatizácie len 11,1 miliardy eur namiesto pôvodných 19 miliárd eur do roku 2015.
V debate o zákone sa však výrazne prejavili nezhody v gréckej vládnej koalícii. Sporný bol hlavne článok, ktorý ruší povinnosť štátu vlastniť v bývalých štátnych podnikoch minimálny podiel. Za toto ustanovenie zdvihlo ruku len 148 poslancov z 300-členného parlamentu, zatiaľ čo 138 ich bolo proti. Vláda premiéra Antonisa Samarasa má pritom v parlamente väčšinu 176 kresiel.
Proti zákonu sa postavila Demokratická ľavica (DIMAR), ktorá je vo vládnej koalícii zastúpená 16 poslancami. K nej sa z koalície pridalo niekoľko poslancov socialistickej strany PASOK, ktorí stratu štátnej kontroly nad veľkými podnikmi tiež kritizujú.
Atény zatiaľ dostali z privatizácie alebo prenájmu štátneho majetku len 1,5 miliardy eur, hoci privatizácia patrí medzi základné reformy, ktoré od krajiny požaduje Európska únia a Medzinárodný menový fond. Nedostatočný pokrok je odrazom všeobecnej neochoty gréckych politikov predávať štátny majetok, zatiaľ čo investorov od Grécka odrádza politická nestabilita a obavy z odchodu krajiny z eurozóny.
Grécko chystá druhú vlnu privatizácie, v ktorej rámci chce predať najväčšiu rafinériu Hellenic Petroleum, hlavné prístavy a vodárenskú spoločnosť. V budúcnosti sa má vzdať podielu napríklad v elektrárenskom gigante DEI, ropnej spoločnosti EPm, v štátnej pošte a veľkých dopravných spoločnostiach vrátane správy prístavov.
Minister financií dnes predložil parlamentu na hlasovanie aj pozmenený návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý má zohľadniť balík nových úsporných opatrení. Aj v tomto prípade Demokratická ľavica dala najavo, že za ďalšie škrty a reformy hlasovať nebude.
Ilustračné foto - SITA / AP
