Aktualizované 29.6.2011 o 18:01 o ohlasy
Grécky parlament dnes schválil úsporné a privatizačné opatrenia, ktoré majú do štátnej pokladnice priniesť vyše 78 miliárd eur. Ich odsúhlasenie bolo nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie ďalších vládnych pôžičiek od eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
Za vládny plán sa vyslovilo 155 poslancov v 300-člennom parlamente, 138 ich bolo proti a päť sa zdržalo hlasovania. Proti bol jeden člen socialistickej strany, ktorý bol vzápätí vylúčený z jej poslaneckého klubu. Stratu jedného hlasu vykompenzovala socialistom jedna nezávislá pravicová poslankyňa.
Úspory majú vďaka zníženiu platov štátnych zamestnancov a zvýšeniu daní štátu vyniesť v priebehu piatich rokov vyše 28 miliárd eur. Krajinu čaká aj privatizácia podnikov so štátnou účasťou, ktorá má priniesť ďalších zhruba 50 miliárd eur.
Vláda premiéra Jorgosa Papandrea tak prijatím „strednodobého rámca rozpočtovej stratégie“ úspešne prekročila hlavnú prekážku. Vo štvrtok čaká parlament ešte hlasovanie o takzvanom vykonávacom zákone, ktorý podrobne vymenováva jednotlivé body úsporných opatrení. Po dnešnom hlasovaní sa neočakáva, že by to druhé mali sprevádzať komplikácie.
Výsledok hlasovania gréckych poslancov prijali európskej metropoly s úľavou. „Je to naozaj dobrá správa,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že grécky parlament „zatiaľ potvrdzuje, že si uvedomuje svoju zodpovednosť voči vlastnej krajine a celej eurozóne“.
Predseda skupiny ministrov financií členských krajín eurozóny Jean-Claude Juckner vyhlásil, že výsledok hlasovania otvára cestu k novej pôžičke Grécku. Dodal, že schválenie úsporného programu prijala eurozóna s „radosťou a uspokojením“.
Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso a prezident únie Herman Van Rompuy vydali po gréckom hlasovaní spoločné vyhlásenie, v ktorom schválenie úsporného plánu označili za „životne dôležitý krok od veľmi nebezpečného scenára dlhovej priepasti.“ Vyzvali gréckych poslancov, aby pri štvrtkovom hlasovaní o vykonávacom zákone prejavili rovnakú zodpovednosť.
„Pomôže nám to rýchlo prikročiť k druhému balíku finančnej pomoci, a umožniť tak Grécku, aby sa mu priblížila nádej na záchranu,“ vyhlásili J. Barroso a H. Van Rompuy.
„Keby dnes grécky parlament neschválil nový úsporný rozpočet, mal by svet zarobené na druhú finančnú krízu. Gréci tak v tejto chvíli vyhrali dôležitú bitku. Bohužiaľ celá vojna aj tak z pohľadu Grécka ďalej zostáva strateným bojom,“ povedal ČTK hlavný ekonóm českej ERA Poštovní spořitelny Jan Bureš.
Štátom eurozóny tak aspoň pre niekoľko nasledujúcich mesiacov spadol kameň zo srdca, doplnil analytik spoločnosti AWD Jan Macek. Teraz sa ale podľa neho začína najdôležitejšia časť gréckeho ozdravného procesu. Nielen európske štáty na čele s Nemeckom a Francúzskom budú od tohto okamihu bedlivo sledovať, akým spôsobom sa skutočne napĺňajú jednotlivé kroky gréckeho vládneho balíčka úspor. „Zatiaľ však môžeme očakávať upokojenie situácie, a to najmä na menových trhoch, kde v krátkodobom horizonte budeme svedkami posilňovania eura proti ostatným globálnym menám,“ podotkol.
Grécki poslanci hlasovali za zvýšeného napätia vyvolaného 48-hodinovým generálnym štrajkom, ktorý sa dnes končí, taktiež protestnými demonštráciami, pri ktorých sa hlavne na aténskom námestí Syntagma dostala do konfliktu polícia s odporcami vládnych úspor. Tí okrem iného zaútočili na priľahlú budovu ministerstva financií. Poriadkové sily nešetrili pri zásahu slzným plynom, ktorý námestie zamoril. Potýčky si vyžiadali desiatky zranených.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
