"Štyri júnové splátky pre MMF dosahujú 1,6 miliardy eur. Tieto peniaze nebudú vydané, pretože tu nie sú," povedal N. Vutsis.

Grécko zúfalo čaká na výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur z dobiehajúceho záchranného programu, ktorý po predĺžení vo februári končí v júni. Eurozóna ale odmieta sumu, z ktorej chcú Atény najmä splácať svoje medzinárodné dlhy, vyplatiť do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády.

Grécky minister financií Janis Varufakis dnes v BBC povedal, že Grécko urobilo "obrovské pokroky" v snahe dosiahnuť dohodu s jej medzinárodnými veriteľmi na odvrátenie bankrotu.

"Teraz je na orgánoch EÚ, aby prispeli svojím dielom. Vyšli sme im v ústrety v troch štvrtinách cesty. Potrebujú v smere k nám ujsť štvrtinu cesty," povedal minister.

J. Varoufakis tiež vyhlásil, že by bolo "katastrofálne", ak Grécko opustilo eurozónu. Predpovedal, že by to bol "začiatok konca tohto projektu spoločnej meny".

Grécky premiér Alexis Tsipras v sobotu povedal, že jeho vláda je v konečnej fáze rokovaní o dohode s medzinárodnými veriteľmi, ktorá má Grécku výmenou za reformy poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc. Dohoda podľa neho nebude zahŕňať ďalšie znižovanie penzií a tvrdé úsporné opatrenia.

Kabinet podľa neho urobil kroky na nájdenie spoločnej pozície s veriteľmi, má však hranice, ktoré jej mandát získaný od voličov, zdravý rozum a potreba zabezpečenia hospodárskeho rastu v krajine nedovoľujú prekročiť. "Nepodľahne iracionálnym požiadavkám týkajúcim sa DPH, dôchodkov a trhu práce," zdôraznil.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v piatok v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že optimizmus gréckej vlády ohľadom dosiahnutia dohody v najbližších dňoch sa neopiera o výsledky rokovaní. Zopakoval tiež, že nemôže vylúčiť platobnú neschopnosť Grécka.

Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za pomoc museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, výrazne zvýšilo nezamestnanosť a viedlo k sociálnej kríze. Nová grécka vláda záchranný program ostro kritizuje a A. Tsipras pred voľbami sľuboval zmiernenie jeho podmienok.