Ešte väčší haircut, predčasné parlamentné voľby a ďalšie znižovanie životnej úrovne. To bude v skratke život v Grécku v roku 2012. Jedinou dobrou správou pre obyvateľov tejto krajiny na juhu Európy je, že pozornosť médií sústredená na zadlžené Taliansko a krachujúce francúzske a nemecké banky skoriguje pohľad na „tučných“ Grékov ako na jediných vinníkov problémov eurozóny.
Na októbrovom samite EÚ lídri sa okrem iného rozhodli, že súkromní investori by sa mali rozlúčiť s 50 percentami hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré nakúpili. Verejný dlh kolísky Európy by sa vďaka tomu mal znížiť na 120 percent HDP, čo je však podľa analytikov stále veľa, aby ho grécka ekonomika potácajúca sa štvrtý rok v recesii bola schopná splatiť. „Osobne si myslím, že haircut bude musieť byť vyšší – medzi 65 až 85 percentami,“ povedal v októbri TRENDU ekonóm Janis Varufakis z Aténskej univerzity.
K rastu by sa grécke hospodárstvo podľa októbrovej správy trojky (komisia zástupcov Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu) malo vrátiť až v roku 2013. Štrukturálne zmeny ekonomiky, s ktorými grécka vláda ešte poriadne nezačala, sa totiž prejavujú s časovým odstupom.
Snaha udržať verejné financie značne obmedzí priestor vlády Lucasa Papademosa na opatrenia, ktoré by zmiernili vplyv recesie a šetrenia na ľudí. Nestraník a bývalý bankár L. Papademos nastúpil na premiérsky post po tom, ako šéf socialistickej strany PASOK a od roku 2009 predseda gréckej vlády Jorgos Papandreu oznámil svoju rezignáciu po neúspešnom pokuse vyhlásiť referendum o novom balíku reforiem.
Ešte pod vedením J. Papandrea vláda ohlásila vytvorenie špeciálneho fondu na pomoc najzraniteľnejším vrstvám obyvateľov. Peniaze do tohto fondu by však mali prúdiť z efektívnejšieho výberu daní. Niektoré správy z Peloponézu však naznačujú, že naplniť fond týmto spôsobom bude pomerne ťažká úloha. Podľa Spiegel online niektoré zo 17 gréckych daňových úradov v prvom polroku 2011 nevykonali jedinú daňovú kontrolu. V meste Korint, mekke hazardu južnej Európy, daňoví úradníci vybrali na DPH v rovnakom období smiešnych 18-tisíc eur.
Ak bude splnená podmienka L. Papademosa, že premiérskeho postu sa chopí, len ak na vládnutie dostane viac času ako sto dní, predčasné parlamentné voľby sa v Grécku uskutočnia najskôr v marci 2012.
(Dočasne) nepravdepodobný odchod
Bremeno prijatia zásadne štrukturálnych reforiem bude čakať na novú vládu, ktorá vzíde z volieb. Víťazstva sa dočká konzervatívna strana Nová demokracia, ktorá pri doterajších parlamentných hlasovaniach o úsporných balíčkoch pôsobila ako odtrhnutá od reality. Otázka, či sa Grécko stane prvou krajinou, ktorá opustí spolok krajín platiacich eurom, tak bude visieť ešte aj po voľbách.
Britský finančník a bývalý redaktor denníka The Financial Times v tom má jasno – Grécko po bankrote opustí eurozónu. „Len dúfajme, že sa to stane kultivovane,“ povedal pred pol druha mesiacom českému denníku Lidové noviny. A gréckej vláde poskytol aj návod na pokojný odchod. Drachma by mala oproti euru zdevalvovať okamžite o polovicu súčasne s päťdesiatpercentným odpisom gréckeho dlhu. Úspory a dlhy firiem a obyvateľstva by tak bolo možné previesť v pomere jedna k jednej, čo by podľa D. Marsha nemalo na spoločnosť také dramatické dosahy.
Slabinou tohto plánu je fakt, že návrat k starej mene by sa ešte pred samotným procesom dal len ťažko utajiť pred obyvateľstvom (nehovoriac o veriteľoch) a následné nepokoje by zrejme neostali len pri rune na banky. Inú možnosť predstavuje prevod gréckeho dlhu na drachmu kurzom, ktorý sa použil pri prechode na euro (340,75). Preklopenie štátnych dlhopisov na novú menu by však nemuselo byť všade celkom v duchu zákona. „Britské súdy by rozhodli, že Gréci stále dlhujú miliardy eur, nie drachiem,“ vyjadrila sa pre denník New York Times právnička Whitney Debevoise z advokátskej kancelárie Arnold & Porter. No ako denník poznamenáva, britské súdy majú právomoc len nad zlomkom gréckych dlhopisov. Väčšina z nich bola emitovaná podľa gréckych zákonov a upraviť legislatívu tak, aby sa proti načrtnutému návratu k drachme nedalo namietať na súdoch, by nemuselo byť nemožné.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Marián Kamenský
