Grécka ekonomika zaznamenáva od roku 2010 pozoruhodné oživenie. Hospodársky rast vlani prekonal európskych konkurentov a ratingové spoločnosti krajine udelili štatút investičného stupňa. Oživenie však bolo sprevádzané bytovou krízou v najväčších mestách a v obľúbených ostrovných destináciách, kde nájomné medzi rokmi 2018 a 2022 vzrástlo o viac ako 40 percent. Len v Aténach vyskočilo minulý rok o 23 percent.
Po celom Grécku je čoraz ťažšie nájsť dostupné bývanie, upozorňuje Bloomberg. Politici sa usilujú o zmiernenie tlaku na realitnom trhu. Jedným z cieľov bol grécky program „zlatých víz“ zavedený od roku 2014. Ponúka pobyt cudzincom, ktorí investujú najmenej 250-tisíc eur do nehnuteľností v krajine, čo je relatívne výhodná cena v porovnaní s krajinami ako Španielsko a Holandsko, kde sú podobné programy niekoľkonásobne drahšie.
V posledných rokoch však latku zvyšuje aj grécka vláda. Vlani v auguste posunula minimálnu investičnú hranicu pre zlaté víza na 500-tisíc eur v obľúbených oblastiach vrátane Solúna, častí Atén a ostrovných destinácií Mykonos a Santorini.
Teraz to robí znova. Podľa nových nariadení budú musieť investori minúť minimálne 800-tisíc eur. Týka sa to už spomínaných oblastí a celkovo ostrovov s populáciou nad 3 100 obyvateľov. Zmeny vstúpia do platnosti 31. marca. Pre zvyšok krajiny sa zvýši aj hranica pre zlaté víza z 250- na 400-tisíc eur. Vo všetkých prípadoch sú investori povinní kúpiť nehnuteľnosť s rozlohou väčšou ako 120 štvorcových metrov, ktorú nemožno použiť na krátkodobé prenájmy.
Zatiaľ čo vláda tvrdí, že plán odradí zahraničných investorov od skupovania lukratívnych oblastí, mnohí si myslia, že tieto zmeny nezlepšia situáciu s rastúcimi nákladmi na bývanie. „Zlatý vízový program nemá absolútne nič spoločné s rastom cien,“ povedala Athina Drakopuluová, ktorá musela zatvoriť obchod s umeleckými a remeselnými výrobkami, ktorý prevádzkovala 13 rokov v aténskej štvrti Kukaki. Jej prenajímatelia zdvojnásobili nájomné a ona nebola schopná kvôli konkurencii svoj biznis ďalej udržať.