Grécko a Taliansko podpísali v utorok dohodu o vzájomnej námornej hranici v Iónskom mori. Grécko sa tým snaží posilniť svoju pozíciu v územnom spore s Tureckom, píše agentúra AFP.
„Dnes je dobrý deň pre Grécko, Taliansko, Európu aj celé Stredomorie," uviedol v stanovisku grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. „Dúfame, že dohody rovnakého typu uzatvoríme aj s ostatnými krajinami v oblasti," dodal.
Utorková dohoda je novelizáciou dohody z roku 1977. Jej podpis je podľa AFP súčasťou diplomatickej snahy Atén odpovedať na údajnú agresívnu expanziu Turecka v Stredozemnom mori. Ankara minulý rok podpísala kontroverznú dohodu s Líbyou, v ktorej si nárokuje veľké územie Stredozemného mora. Analytici si krok vysvetľujú ako snahu zlepšiť svoju pozíciu v boji o zásoby plynu v regióne. Atény dohodu odmietajú a tvrdia, že nerešpektuje námornú zónu ostrova Kréta. V piatok Turecko oznámilo, že s ťažbou uhľovodíkov v Stredozemnom mori začne do troch až štyroch mesiacov. Grécko však ťažbu nepovažuje za legálnu.
Kotlebovci svoj vrchol už dosiahli. Posun k mainstreamu sa im nevydaril
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias vysvetlil, že nová grécko-talianska dohoda potvrdzuje staršiu dohodu z roku 1977, podľa ktorej majú jednotlivé ostrovy právo na vlastnú námornú zónu. Turecko naopak toto právo ostrovov popiera. „Naša krajina sa urýchlene snaží vymedziť námorné hranice so všetkými našimi susedmi v súlade s medzinárodným právom," dodal N.Dendias.
Utorková dohoda takisto upravuje rybárske práva. Plné znenie dokumentu však nebolo bezprostredne po oznámení jej podpisu dostupné. S aktivitami Turecka nesúhlasí ani ďalšia členská krajina Európskej únie v oblasti - Cyprus. Grécko tento rok podpísalo s Cyprom a Izraelom dohodu o plynovode EastMed, ktorý by mal prepravovať zemný plyn z východného Stredomoria do Grécka.
