V pondelok o tom informoval centrálny štatistický úrad krajiny. Veritelia žiadali vlani od Atén prebytok 1,75 percenta HDP. Od tohto roku do roku 2023 má Grécko hospodáriť s ročným prebytkom najmenej 3,5 percenta HDP. Neskôr by mali byť Atény schopné splácať úroky zo svojich dlhov.
Vyžadovanie primárneho prebytku štátneho rozpočtu je medzi expertmi sporné. Kritici tvrdia, že to krajine ničí možnosť hospodárskeho rastu. Grécky štátny dlh dosiahol vyše 317 miliárd eur, čo je 178,6 percenta jeho HDP.
Krajina sa od roku 2010 drží nad vodou len vďaka medzinárodnej pomoci. Dostala ju trikrát. Posledný balík v sume 86 miliárd eur skončí platnosť v auguste tohto roku. Atény predpokladajú, že v ďalšom období sa bude financovať vlastnými silami získavaním pôžičiek na medzinárodnom finančnom trhu.
