Grécko v sobotu opustilo takzvaný rámec sprísneného dohľadu Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Išlo o súčasť reforiem, ktoré sa Atény zaviazali plniť výmenou za úverovú pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, píše AFP.
Tento krok znamená po 12 rokoch ukončenie ťažkej kapitoly pre občanov Grécka a jeho ekonomiku a vráti krajine väčšiu slobodu pri rozhodovaní o svojich politikách, uviedol premiér Kyriakos Mitsotakis.
Od roku 2018
Európska komisia (EK) aktivovala rámec sprísneného dohľadu v júli 2018 po ukončení záchranného programu. Cieľom bolo dokončenie, realizácia a pokračovanie už dohodnutých reforiem v súlade so záväzkami gréckej vlády.
Krajina sa v dôsledku dlhovej krízy dostala do veľkých finančných problémov a v rokoch 2010 až 2015 dostala tri medzinárodné balíky finančnej pomoci od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 260 miliárd eur. Grécka ekonomika v tomto období klesla o 25 percent. Od roku 2018 sa Atény opäť dokážu financovať na trhu.
Získanie ratingu ďalším cieľom
„Dvanásťročná perióda, ktorá spôsobila bolesť našim občanom, sa uzatvára,“ uviedol Mitsotakis. „Vystúpenie z rámca sprísneného dohľadu znamená väčšiu národnú slobodu pre naše ekonomické voľby,“ priblížil. Grécky premiér dodal, že ukončenie rámca je tiež krokom k ďalšiemu cieľu, ktorým je opätovné získanie ratingu v investičnom pásme.
„Dnešné Grécko je iné Grécko. Zaznamenali sme silný rast a výrazný pokles nezamestnanosti o tri percentá od minulého roka a päť percent od roku 2019,“ dodal premiér.
Koniec rámca sprísneného dohľadu listom zo začiatku augusta potvrdili aj podpredseda EK Valdis Dombrovskis a komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
Na pokraji bankrotu
V novembri 2009 sa Atény ocitli na pokraji bankrotu, čo viedlo k finančnej kríze v celej eurozóne. Výmenou za hotovosť 289 miliárd eur a s cieľom zabrániť vypadnutiu Grécka z eurozóny „trojka“ zložená z Medzinárodného menového fondu, EÚ a Európskej centrálnej banky požadovala od Atén plošné reformy. Ich súčasťou bolo obmedzenie štátnych výdavkov, znižovanie platov, zvyšovanie daní, privatizácia a ozdravenie verejných financií.
Grécka ekonomika sa prepadla o vyše štvrtinu a nezamestnanosť stúpla na takmer 28 percent.
Záchrana bola poskytnutá aj Španielsku, Portugalsku, Cypru a Írsku. Všetky krajiny spolu s Aténami stále ostávajú pod dohľadom veriteľov a musia pokračovať v splácaní dlhov. V prípade Grécka to bude trvať ešte dve generácie, pričom posledné pôžičky majú byť splatené v roku 2070.
Podľa projekcií Európskej komisie porastie grécka ekonomika v tomto roku o 4 percentá, priemer eurozóny je 2,6 percenta. Grécka miera nezamestnanosti je však jedna z najvyšších v menovej únii, minimálna mzda jedna z najnižších a dlh krajiny predstavuje 180 percent hrubého domáceho produktu
Ďalšie dôležité správy
