„Príjmy cirkvi klesli od roku 2008 o 75 percent. Kým vtedy bol ročný príjem 23 miliónov eur, dnes je to približne šesť miliónov eur,“ povedal pre denník Kathimerini duchovný Salonon Antonios, ktorý má na starosti v cirkvi majetok a finančné toky.

Investície do banky

Denník upozornil, že kláštory a kostoly v celej krajine čelia problémom s vyplácaním miezd a svoje dlžoby platia v splátkach, aby tak zaistili aspoň provizórnu prevádzku. Cirkvi neostáva dostatok peňazí na rôzne sociálne programy, v ktorých sa angažovala - napríklad vo varení jedla pre chudobných.

Bankrot cirkvi tak môže v Grécku spôsobiť dominový efekt, pretože tvorí pre najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva akúsi sociálnu sieť.

Duchovných v Grécku zradili dva piliere príjmov, z ktorých profitovali. Osudnou chybou, ktorá teraz grécku cirkev potápa, boli investície do jednej z najväčšej komerčnej banky NBG. Jej cenné papiere si kúpila v dvoch vlnách – v roku 1996 a 2005. Ich cena sa vtedy pohybovala okolo 48 eur. Len na porovnanie dnes sa hodnota týchto akcií pohybuje na úrovni 23 centov.

Posledný nákup cirkev urobila ešte v roku 2010, ale vtedy šlo o nátlak gréckej vlády, ktorá chcela vyslať na trh správu o tom, že je banka dôveryhodná a solventná. Aby to nestačilo, na túto investíciu si cirkev vzala od štátnej Hellenic Postbank úver v hodnote 27 miliónov eur a rovnakú sumu priložila z vlastnej kasy. S. Antonios tvrdí, že cirkev v investíciách „nehazardovala“, ale chybu si priznáva, pretože akcie mala predať v čase, keď boli pred krízou na vrchole.

Keď nehnuteľnosti nepredávajú

Druhým kedysi stabilným príjmom bol prenájom alebo predaj nehnuteľností. To dnes neplatí. Tak napríklad, aby cirkev mala z čoho splácať svojej dlžoby, predala štátu v mestách Solún, Atény a Pireus vyše sto nehnuteľností, za ktoré jej dodnes štát nezaplatil.

Grécka cirkev okrem toho stále vlastní 19-tisíc hektárov ornej pôdy, 700 parciel, 400 kancelárskych a 260 rezidenčných budov. Ceny nájmov budov a pozemkov od krízy drasticky klesli – od roku 2008 sa hovorí o prepade od 30 do 70 percent. V horšom prípade cirkev niektoré nehnuteľnosti nemá komu prenajímať, pretože o ne nik nejaví záujem. Pritom stavby si vyžadujú fixné náklady na údržbu a cirkev je povinná platiť dane nielen z príjmu a nehnuteľnosti.

Cirkev sa preto snaží dotlačiť vládu, aby prijala opatrenia, ktoré by jej uľahčili prilákať investorov. Príkladom je 130-hektárový pozemok medzi mestom Varkiza a jazerom Vouliagmeni, ktorý by chcela cirkev predať. U investorov narazila na požiadavku, aby im na území bolo povolené postaviť aj vlastné nehnuteľnosti. Cirkev preto tlačí vládu, aby povolila stavebné konanie aspoň na 22 hektároch. Zatiaľ je výsledok v nedohľadne.