Voľby budú pravdepodobne začiatkom nového kurzu v gréckej politike, ktorý môže v krajnom prípade znamenať vystúpenie krajiny z eurozóny a šok pre medzinárodné finančné trhy.     

Volebné miestnosti sa otvorili o siedmej hodine miestneho času. Zhruba 9,6 milióna oprávnených voličov môže odovzdať svoj hlas až do šiestej večer. Prvé odhady výsledkov sa očakávajú krátko po ukončení hlasovania. V krajine platí volebná povinnosť, preto sa nezverejňujú údaje o účasti. 

RT @WSJ: Greece's future in the eurozone could hinge on the outcome of today's election. An animated explainer: http://t.co/2LrcVsPrzo

— MarketChartist (@MarketChartist) January 25, 2015

Kto je favorit volieb?

Syriza, ktorá sa ostro stavia proti úspornej politike doterajšej vlády, by podľa posledných predvolebných prieskumov mohla svojho najväčšieho súpera, konzervatívnu stranu Nová demokracia premiéra Antonisa Samarasa poraziť o šesť až sedem percentuálnych bodov.

Na treťom mieste by mohla skončiť nová proeurópska strana politického stredu Potami (Rieka). Do parlamentu by sa podľa prieskumov mal dostať aj krajne pravicový Zlatý úsvit, komunisti a socialisti.     

"Dnes grécky národ rozhoduje o tom, či bude pokračovať tvrdá úsporná politika, alebo či krajina prežije nový začiatok, vďaka ktorému budú môcť ľudia žiť dôstojne," povedal dobre naladený A. Tsipras novinárom po tom, čo v Aténach dopoludnia odhlasoval. "Som optimista, toto bude historický deň," dodal.   

Svoj volebný lístok v meste Pylos odovzdal aj premiér A. Samaras, ktorý povedal, že toto hlasovanie podľa neho "určí budúcnosť našu a našich detí. Dnes sa rozhodujeme, či pôjdeme vted silní s pocitom istoty a sebavedomia, alebo či sa vydáme v ústrety dobrodružstva," povedal.   

Prezident Karolos Papulias, ktorému v marci končí funkčné obdobie, varoval, že Grékov čakajú ťažké časy a že by sa mali rozhodovať s chladnou hlavou. Predčasné voľby boli v krajine vypísané kvôli tomu, že parlament nebol schopný koncom minulého roka zvoliť Papuliasova nástupcu.

Piatkové prieskum uskutočnený spoločnosťou GPO pre televíznu stanicu Mega TV odhadol strane Syriza 33,4 percenta hlasov. Konzervatívci A. Samarasa by podľa neho dostali 26,7 percenta hlasov. Strana Nezávislí Gréci tvorená väčšinou odpadlíkov z Novej demokracie, o ktorej sa hovorí ako o možnom koaličným partnerovi strany Syriza, sa pohybuje tesne nad trojpercentnou hranicou, ktorá je nutná pre zvolenie. Nová strana bývalého socialistického premiéra Jorgosa Papandrea naopak v prieskumoch získava len niečo okolo 1,5 percenta hlasov.    

V Grécku volebný zákon sľubuje osobitnú prémiu 50 mandátov víťaznej strane, napriek tomu podľa posledných prieskumov nemala Syriza istotu, že získa vo 300-člennom jednokomorovom parlamente väčšinu.   

Hra o dlhy

Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur.

Greece Youth unemployment rate pic.twitter.com/4cy1ZXRSyF

— JC Kommer (@Alea_) January 25, 2015

Výmenou za to, ale musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane, čo prehĺbilo hospodársku recesiu, malo hlboké sociálne dôsledky a viedlo k nezamestnanosti presahujúcej 25 percent. Medzi mladými je bez práce dokonca každý druhý, ekonomika sa v porovnaní s dobou pred krízou zmenšila o štvrtinu a priemyselná výroba klesla o tretinu. Verejný dlh sa naproti tomu zvýšil zo 146 percent HDP v roku 2010 na 175,5 percenta v minulom roku.