V horskej dedinke Lasta na gréckom poloostrove Peloponéz už nie je nikto, kto by obsluhoval v kaviarni Saint George. Miesto toho tam funguje systém dôvery – návštevníci si môžu sami vziať nápoj, nechať dobrovoľný príspevok a vychutnať atmosféru minulých čias.
Lasta je len jednou z mnohých dedín duchov roztrúsených po celom Grécku, ktorej hrozí existenčný kolaps. Nielen dediny, ale aj mestá trpia dlhodobým poklesom pôrodnosti, ekonomickými problémami a masovým odchodom mladých ľudí do zahraničia.
Ekonomickí experti varujú, že úbytok populácie už teraz vytvára tlak na hospodárstvo krajiny, ktorá sa len nedávno začala zotavovať z dlhotrvajúcej ekonomickej krízy. Nedostatok mladých pracujúcich generácií ohrozuje dlhodobú udržateľnosť rastu.
„Grécko momentálne zaznamenáva solídny ekonomický rast, ale s klesajúcim počtom ľudí schopných pracovať bude jeho udržanie do budúcnosti čoraz ťažšie,“ povedal hlavný ekonóm ING Bert Colijn v rozhovore pre CNBC.
Pre Nemecko nemá kto pracovať. Pomôcť môže oveľa väčší prílev migrantov než doteraz
Grécko patrí k európskym krajinám s najnižšou pôrodnosťou. Priemerná hodnota 1,3 dieťaťa na ženu je polovičná oproti roku 1950 a výrazne pod hranicou 2,1 potrebnou na zabezpečenie reprodukcie populácie.
V roku 2023 Grécko zaznamenalo iba 71 400 narodení, čo je najnižší počet za takmer storočie, o šesť percent menej ako v roku 2022. Na každé narodenie dnes pripadajú približne dve úmrtia. Zároveň je podiel populácie nad 65 rokov takmer dvojnásobne vyšší ako počet detí vo veku nula až 14 rokov.
„Pravda je, že dnes máme jedno z najstarších obyvateľstiev v Európe,“ povedal na demografickej konferencii v roku 2022 premiér Kyriakos Mitsotakis. Grécko je podľa neho mimoriadne zraniteľné voči demografickým posunom, ktoré zasahujú vyspelé krajiny.