Gréci vybrali 40 ostrovov na prenájom

Grécko to s prenajímaním svojich ostrovov myslí vážne. Privatizačný fond (Hellenic Republic Asset Development Fund, HRADF) už vybral štyridsať neobývaných, ktoré by mali pomôcť znížiť dlh krajiny zmietanej krízou. Do rúk súkromných vlastníkov by sa mohli dostať na 50 rokov. Gréci sa k tomuto kroku odhodlali po tlaku, aby začali s predajom aktív a otvorili tak cestu k získaniu medzinárodnej pomoci.

„Vytipovali sme miesta s dobrým terénom, ktoré sú blízko pevniny a majú rozvinutú infraštruktúru,“ citovala výkonného riaditeľa fondu pre nehnuteľnosti Andreasa Taprancisa agentúra Bloomberg. Dodal, že sú to zároveň lokality, ktorých prenájom nepredstavuje ohrozenie pre národnú bezpečnosť. „Súčasná legislatíva nám neumožňuje ostrovy úplne predať, no my to ani nechceme,“ vysvetlil A. Taprancis.

Privatizačný fond preskúmal 562 z približne šiestich tisícov ostrovov patriacich Grécku. Niektoré z nich sú už v súčasnosti v súkromnom vlastníctve. Skorpios napríklad vlastní Athina Onassisová, vnučka a dedička majetku gréckeho lodného magnáta Aristotela Onassisa. Štátu zas patrí napríklad ostrov Fleves, nachádzajúci sa pri rekreačnom stredisku Vuliagmeni či malé súostrovie pri Korfu. O prenájme zalesneného pozemku na obľúbenom ostrove aj slovenských dovolenkárov rozhodol HRADF už v marci. A. Taprancis odmietol menovať ktorýkoľvek z tých, ktoré môžu skončiť v súkromných rukách.

Grécky predseda vlády Antonis Samaras vyhlásil, že komerčné využitie niektorých ostrovov môže byť predpokladom pre ďalšie pôžičky od veriteľov potrebné pre odvrátenie bankrotu krajiny. Na zoznam sa dostali pevniny obkolesené vodou o veľkosti od 500-tisíc štvorcových metrov až po tri milióny štvorcových metrov, ktoré majú predpoklad, že sa začlenia k popredným turistickým rezortom v Grécku. Ich prenájom by mal trvať od 30 do 50 rokov.

Fond, ktorý funguje od jesene 2011, by mal z privatizácie vyzbierať do roku 2020 50 miliárd eur, aby tak splnil záväzok krajiny na čerpanie 240-miliardovej pomoci zo zahraničia. Na uskutočnenie tohto cieľa si inštitúcia najala finančných, technických a právnych poradcov a s ich pomocou vytvorila stratégiu zavedenia privatizačného plánu.

Doposiaľ zhromaždené finančné prostriedky však zaostávajú za určeným plánom a ten sa tak následne musel upravovať. Pôvodne Gréci počítali s tým, že 50 miliárd eur vyzbierajú už v roku 2015. Súčasným cieľom je predajom či prenájmom majetku získať do konca roka 5,2 miliardy eur, o rok neskôr 9,2 miliardy a do konca roka 2014 14 miliárd eur. Na plnenie týchto záväzkov dohliadajú medzinárodní inšpektori pôsobiaci v krajine.

Grécka vláda na čele s konzervatívnou stranou Nová demokracia sa snaží prezentovať urýchlenú privatizáciu štátneho majetku ako svoju prioritu. Okrem ostrovov, pozemkov či viacerých nehnuteľností je pripravená na predaj plynárenská spoločnosť DEPA, ktorej hodnota je približne miliarda eur i jej dcérska spoločnosť DESPA prepravujúca v Grécku plyn s trhovou cenou okolo 500 miliónov eur. O ovládnutie týchto podnikov už prejavilo záujem viacero spoločností, medzi inými i ruský Gazprom. Vláda sa pokúsi predať aj staré letisko v Aténach či stávkovú spoločnosť OPAP.