Ako ďaleko sú obe strany od dohody?

Žiadne formálne návrhy neboli oficiálne zverejnené, ale v médiách (predovšetkým vo The Financial Times a v Bloombergu) sa objavilo niekoľko dokumentov, ktoré „unikli“ zo strany veriteľov a gréckej vlády. Aby sme vám ušetrili čas, pokúsime sa zhrnúť kľúčové oblasti, kde sa obe strany nevedia dohodnúť.

1. Prvou oblasťou je primárny prebytok. Laicky povedané, nebyť nákladov na úroky gigantického dlhu, grécka verejná správa by z vybraných daní dokázala uhradiť výdavky a ešte jej niečo zvýši. Spory oboch strán spočívali v tom, v akej výške budú primárne prebytky (teda to, čo zvýši po uhradení nákladov) v rokoch 2015 a 2016. Zdá sa, že podľa uniknutých dokumentov sa obe strany dohodli, že tento rok to bude jedno percento a budúci rok dve percentá. Ďalšie roky sú zatiaľ nejasné, pretože veritelia požadujú na rok 2017 prebytok na úrovni troch percent a v roku 2018 až 3,5-percentný prebytok.

2. Zásadný spor majú Gréci s veriteľmi pri dani z pridanej hodnoty – Gréci majú DPH rozdelenú podľa jednotlivých produktov. Najnižšia sadzba vo výške 6,5 percenta sa vzťahuje na lieky, knihy a divadlá. Okrem toho existuje DPH vo výške 13 percent, ktorú Gréci uplatňujú na ceny časopisov a základných potravín, energií, vody a cestovného ruchu. Najvyššia sadzba 23 percent sa uplatňuje na ostatné produkty a služby. Problém je, že veritelia chcú tieto sadzby zvýšiť tak, aby Gréci dostali do štátneho rozpočtu o jedno percento HDP naviac. To by však znamenalo, že by Gréci museli opäť zvyšovať DPH aj na základné potraviny a DPH napríklad na elekrinu by nebola 16, ale až 23 percent.

Tieto návrhy vládna strana Syriza odmieta. Rovnako odmieta zrušiť výnimky na DPH, ktoré majú ostrovy Lesbos, Chios, Samos, súostrovie Dodekanes a Kyklady a niektoré malé ostrovy v Egejskom mori. Sadzba dane je tu nižšia o 30 percent, rozvrstvené sú vo výškach 5, 9 a 16 percent.

3. Posledným sporným bodom je dôchodkový systém. Partia veriteľov požaduje škrty v penzijnom systéme tento rok o 0,25 až 0,5 percenta HDP a v budúcom roku o jedno percento HDP. Náklady na dôchodkový systém sú na úrovni 16 percent HDP, čo je najvyššie číslo z celej EÚ. Zároveň Gréci by podľa Trojky (EK, ECB, MMF) mali obmedziť výnimky, ktoré im umožňujú ísť do predčasného dôchodku. Práve tento bod je jediný, na ktorom sa obe strany zhodnú. Úspory z tohto opatrenia, ktoré odradí ľudí odísť od predčasného dôchodku pred dovŕšením 62. roku života, sú vypočítané na úrovni 71 miliónov eur, čo je len 0,04 percenta HDP krajiny.

Grécka vláda tvrdo odmieta akékoľvek dohady o znižovaní penzií. Minulý týždeň navyše situáciu skomplikovalo rozhodnutie gréckeho najvyššieho súdu, ktorý vyhlásil za protiústavné všetky škrty v dôchodkoch v krajine po roku 2012 a označil ich za neplatné. Čiže najbohatším gréckym penzistom, ktorí dostávali dôchodky nad 1 000 eur, bude vláda penzie opäť dvíhať. Zníženie dôchodkov o päť až 10 percent bolo jednou z podmienok na spustenie peňazí z druhého eurovalu pre Grécko.

Zhrnuté a podčiarknuté, rozdiel medzi návrhmi veriteľov a Grécka pri všetkých opatreniach sú dve miliardy tento rok a 3,6 miliardy eur v roku 2016.

Existuje nejaké riešenie pre tento stav, aby boli spokojní Gréci aj veritelia?

Je nutný kompromis, pretože ide do tuhého. Komentátor Financial Times Wolfgang Münchau, ktorého citoval portál Respekt.cz, napísal, že pre Grécko je výhodnejšie zbankrotovať a premiér Alexis Tsipras si to uvedomuje. Najväčšími porazenými budú Nemecko a Francúzsko. Prišli by o 160 miliárd eur, ktoré Grécku požičali. Grécko síce prejde ďalším chaosom, ale inak sú jeho vyhliadky do budúcnosti lepšie, ako keby pristúpilo na podmienky Trojky, ktoré by podľa Münchauových prepočtov zvýšili zadlženie Grécka počas ďalších štyroch rokov až k úrovni 200 percent HDP.

Z minulosti sú známe prípady bankrotov, či už Argentíny alebo Islandu, ktoré šokovou terapiou pochovali ekonomiku, ale v priebehu niekoľkých rokov sa krajiny spamätali. Hlavným problémom Grécka je silná mena, ktorá ekonomiku dusí. Hlavným dôvodom, prečo sa po kríze darí napríklad Islandu je, že majú takmer o polovicu slabšiu menu. 

Grécka centrálna banka v stredu vyhlásila, že „neschopnosť dosiahnuť dohodu by znamenala začiatok bolestivej cesty, ktorá by viedla najskôr k platobnej neschopnosti Grécka, k odchodu krajiny z eurozóny a veľmi pravdepodobne aj z Európskej únie.“ Dosiahnutie dohody je podľa centrálnej banky priorita, ktorú si nemôže krajina dovoliť ignorovať.

Grécka vláda tieto argumenty nemôže ignorovať aj z dôvodu, že až 70 percent Grékov si želá zostať v eurozóne a na výstup z nej nemá A. Tsipras mandát. Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard naznačil, že katastrofe sa dá predísť tým, že sa splatnosť gréckych dlhov predĺži, úroky sa znížia a tlak na reformy sa ustáli. Je to podľa neho priechodné len vtedy, keď aj Gréci ustúpia z tvrdohlavého postoja voči daňovej a dôchodkovej reforme.

Čo ak sa obe strany vo štvrtok 18. júna nedohodnú?

Je to možné a najpravdepodobnejšie. Obe strany by si mali uvedomiť, že na dohodu je štvrtok a piatok ideálny čas.

We still have few days left for miracle to happen with #Greece - agreement which could lead to conclusion of program or extension #eurozone

— Peter Kažimír (@KazimirPeter) June 17, 2015

Eurozóna v marci schválila štvormesačné predĺženie záchranného programu pre Grécko. Výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády.

Momentálne pred Gréckom stoja tri alternatívy: pokračovanie súčasného programu, rozšírenie súčasného programu a default, teda bankrot.

  • Pokračovanie súčasného programu je podmienené dohodou, aby bolo možné vykonať všetky procedurálne návrhy spojené s vyplatením poslednej tranže súčasného programu v objeme 7,2 miliardy eur ešte pred koncom júna.
  • Druhou možnosťou je predĺženie súčasného balíka, aby 7,2 miliardy (z druhého balíka pomoci) a 10,9 miliardy (z fondu na záchranu bánk), vyhradených pre kapitalizáciu bánk, neprepadli. To si však tiež bude vyžadovať rýchlu dohodu, ako aj väčšie schvaľovacie procesy zo strany veriteľských krajín. Mnohí zabúdajú, že dohody budú musieť prejsť národnými parlamentmi, najproblematickejšie bude hlasovanie v nemeckom Bundestagu.
  • Preto rastie pravdepodobnosť gréckeho bankrotu, keď sa eurozóna a Nemecko pripravujú na plán B, teda odchod Grékov z eurozóny.

Ak nedôjde k dohode vo štvrtok, krízové stretnutie európskych lídrov bude ešte v nedeľu 21. júna, kde sa urýchlene budú snažiť nájsť riešenie. Už v piatok 19. júna však môžeme očakávať reakcie finančných trhov (vrátane eura), ktoré boli doteraz až nepochopiteľne pokojné, pretože na neustále škriepky rezignovali a čiastočne sa s odchodom Grécka z eurozóny zmierili.

Čo sa udeje cez víkend?

Ak nedôjde k dohode a riešeniu ani počas mimoriadneho summitu, už počas tohto víkendu alebo v pondelok 22. júna budú zrejme na grécke banky uvalené kapitálové kontroly. To znamená, že ľudia a investori sa k svojim peniazom, ktoré majú uložené v bankách, dostanú len v obmedzenej miere.

V prípade, ak predsa len nastane run na banky (masívne vyberanie peňazí z bánk), čo je v súčasnosti a v prípade použitia kapitálových kontrol nepravdepodobné, ECB bude nútená grécke banky vyhlásiť za insolventné a zamedzí im k ďalšiemu čerpaniu núdzových úverov od ECB, ktoré sú známe pod skratkou ELA (v stredu ECB však opäť zvýšila úvery ELA pre grécke banky na 84,1 miliardy z predchádzajúcej hodnoty 83 miliárd eur).

To by znamenalo, že financovanie bánk by vyschlo a museli by vyhlásiť bankrot. Kapitálové kontroly na jar roku 2013 vyhlásil napríklad Cyprus a v roku 2008 Island. Obe krajiny potopil bankový sektor, kým v Grécku sú to nezvládnuté verejné financie, ktorých problémy sa teraz prelievajú do bánk. Kapitálové kontroly boli na Cypre (napríklad Cyperčan si mohol z bankomatu vybrať maximálne 300 eur každý deň) nariadené len na čas, kým nedošlo k odpísaniu pohľadávok veľkých veriteľov (hlavne z Ruska) a zavedeniu reforiem Trojky.

V Grécku je situácia o niečo komplikovanejšia, pretože banky nie sú primárny problém a uvalením kapitálových kontrol v Grécku by sa v zásade nič nevyriešilo. Banky bez peňazí by potopili celú ekonomiku. Naštartovať banky nanovo by bolo možné len s novou menou, teda drachmou.

Čo ak sa obe strany nedohodnú ani do konca mesiaca?

Ak sa Atény s veriteľmi v priebehu nasledujúcich dní nedohodnú, hrozí Grécku platobná neschopnosť, pretože už 30. júna má Grécko MMF splatiť úver vo výške 1,55 miliardy eur. Už splátku, ktorú mali uhradiť na začiatku júna, odložili. Okrem toho v tento deň končí pomoc z EÚ (peniaze z eurovalu).

Ani tento hraničný termín však nemusí nutne znamenať bankrot. Aj tieto splátky môže formálne posunúť o mesiac neskôr. V minulosti tento krok využili krajiny ako Somálsko, Kuba alebo Zimbabwe. Nesplatenie tejto splátky ani po 30-dňovom odklade by však bol z pozície Grécka chybný ťah, ktorý sa ešte v histórii neudial. Či už Grécko v eurozóne ostane alebo nie, na ďalšom financovaní od MMF bude krajina nutne závislá.

Aj po 30. júni Grécko síce nebude formálne evidované ratingovými agentúrami v bankrote, ale iný postoj môže zaujať Európska centrálna banka. Tá bude hlasovať o tom, či bude Grékov evidovať v bankrote. Ak sa tak stane, všetky kolaterály (zábezpeky), ktoré Grécko použilo na poskytnutie núdzových úverov pre grécke banky od ECB, budú bez hodnoty. Posledným potenciálne dôležitým dátum je 20. júl. Vtedy má Grécko zaplatiť splátku ECB vo výške 3,5 miliardy eur. Ak tak nespraví, ECB môže zastaviť program ELA (emergency liquidity assistance), čím odstaví grécke banky od financovania.