Gréci zháňajú peniaze, kde sa len dá. Po tom, čo zadĺžená krajina rozhodla o privatizácii štátnych firiem, predaji domácich nehnuteľností či prenájme desiatok neobývaných ostrovov, začala hľadieť za hranice. Ďalšie peniaze potrebné na získanie medzinárodnej pomoci by mali do rozpočtu natiecť z predaja diplomatických budov a kancelárií po celej Európe. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dva grécke zdroje, ktoré zachovala v anonymite.
Najzaujímavejšou realitou na zozname je budova gréckeho generálneho konzulátu v Londýne. 115-ročný viktoriánsky mestský dom s celkovou rozlohou 947 štvorcových metrov stojí na ulici Holland Park v druhej najdrahšej štvrti mesta Kensington & Chelsea. Suma, za ktorú by ho Gréci chceli predať, známa nie je.
Realitná kancelária Marsh & Parsons však nedávno speňažila v neďalekej ulici Clarendon Road dom s rozlohou 372 štvorcových metrov za 12 miliónov libier. Nehnuteľnosti podobné gréckej sa v oblasti prenajímajú za 25-tisíc libier týždenne. V susedstve býva napríklad britský miliardár a zakladateľ spoločnosti Virgin Group Richard Branson. Ten podľa informácií Marsh & Parsons zaplatil za svoj dom 26 miliónov libier. Ceny bývania v centre Londýna pritom neustále stúpajú, v tomto roku vzrástli už takmer o desať percent, od marca 2009 dokonca o polovicu.
Gréci majú vo výhľade aj ďalšie lukratívne nehnuteľnosti v európskych hlavných mestách, ktorých predaj by mal krajine pomôcť. Medzi najväčšie patrí 8-poschodová kancelárska budova v Bruseli s rozlohou 2 850 štvorcových metrov a baroková stavba v Belehrade o rozlohe 2 376 štvorcových metrov. Na zozname sú ďalej reality v Ríme, v Ľubľane a v Nikózii. Podľa portálu EUobserver už snahu predať budovy patriace diplomatickému zboru potvrdilo aj grécke ministerstvo zahraničných vecí.
Grécky privatizačný fond, ktorý má na starosti odpredaj štátneho majetku, však nezaháľa ani doma. Na predaj či prípadný prenájom údajne určil palác Tatoi stojaci 27 km od Akropoly v Aténach. Jedno zo sídiel kráľovskej rodiny, ktorá z Grécka ušla v roku 1967 pred zvrhnutím monarchie, je obkolesené lesom a patrí k nemu 40 hospodárskych budov i kráľovský cintorín. Ohroziť predaj či výrazne znížiť cenu by mohol fakt, že palác je z časti ruinou.
Príjmy z predaných nehnuteľností by mali tvoriť až polovicu z 50 miliárd eur, ktoré má Grécko získať z privatizácie do roku 2020. Od bankrotu, ktorý mu začal hroziť v máji 2010, ho mal odvrátiť záchranný balík od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu vo výške 110 miliárd eur. Ten však nestačil a krajina momentálne dostáva po častiach druhý úver o celkovej veľkosti 130 miliárd eur. Jeho postupné vyplácanie závisí od množstva finančných prostriedkov, ktoré budú Gréci schopní nahromadiť do štátnej pokladnice.
Privatizačný plán, na ktorého plnenie dozerajú medzinárodní inšpektori, však už museli upravovať a zrejme sa im nepodarí dodržať ani jeho miernejší variant. Podľa neho by do konca roka mali z predaja či prenájmu štátneho majetku získať 5,2 miliardy eur. Do decembra je však naplánovaná iba privatizácia štátnej stávkovej kancelárie OPAP. Predaj ďalších veľkých podnikov, akými sú vodárne EYDAP, elektrárne DEI či poštová spoločnosť ELTA, Atény odložili na budúci rok.
Zdroj: SITA/AP
Kráľovský palác Tatoi neďaleko Atén je jednou z nehnuteľností, ktoré plánuje Grécko predať.
Foto - SITA/AP
