Grécka vláda v pondelok po týždňoch rokovaní a hádok predstavila významné ústupky v ekonomických opatreniach, ktoré od zadĺženej krajiny žiadajú medzinárodní veritelia. Navrhovanú kombináciu úspor v dôchodkovom systéme a vyšších príjmov z daní z pridanej hodnoty (DPH) lídri eurozóny predbežne prijali kladne. K dohode by tak reálne mohlo dôjsť vo štvrtok. 

Čo bolo v návrhoch?

1. DPH

  • Gréci majú tri sadzby DPH. Veriteľom prisľúbili, že budú na väčšinu tovarov a služieb uplatňovať najvyššiu sadzbu DPH vo výške 23 percent.
  • Syriza však chce chrániť svojich voličom, preto ponechala sadzbu pri elektrine na úrovni 13 percent. Touto sadzbou sa budú zdaňovať aj základné potraviny, a pre konkurencieschopnosť cestovného ruchu aj oblasti hotelierstva a reštauračných služieb.
  • Najnižšia sadzba vo výške šesť percent bude uplatnená len na lieky a knihy. 
  • Rovnako sa zrušia výnimky na DPH, ktoré majú ostrovy Lesbos, Chios, Samos, súostrovie Dodekanes a Kyklady a niektoré malé ostrovy v Egejskom mori. Sadzba dane je tu nižšia o 30 percent, rozvrstvené sú vo výškach 5, 9 a 16 percent.

Tieto zmeny podľa prepočtov gréckej vlády majú priniesť do rozpočtu v tomto roku 0,38 percenta HDP a v budúcom roku 0,74 percenta HDP. V prepočte ide za tento rok o dodatočný príjem 680 miliónov a v budúcom roku o 1360 miliónov eur naviac.  

Veritelia chcú, aby budúci rok vláda na DPH vybrala viac a to v rozsahu až jedného percenta DPH, ktoré by mohli Gréci dosiahnuť tým, že by služby v hoteloch a reštauráciách boli zdaňované sadzbou 23 percent, nie 13 percentami ako navrhovala grécka vláda.

K zvýšeniu DPH na 23 percent už v minulosti došlo - konkrétne v roku 2011. „Máme skúsenosti z 2011, kedy nárast 13 až 23 percent priniesol zatvorenie 4 500 podnikov a stratu 40-tisíc pracovných miest," povedal pre grécky denník Kathimerini šéf združenia reštauračných sietí Thanassis Papanikolaou. 

2. Dane

  • Firmy musia počítať s vyššími daňami. Daň z príjmov právnických osôb sa tak zvýši z 26 na 29 percent a v roku 2016 by tam malo pritiecť do rozpočtu o 410 miliónov eur viac.
  • Podniky so ziskom nad pol milióna eur budú musieť strpieť dodatočnú špeciálnu daň vo výške 12 percent. Na tejto dani si Gréci sľubujú tento rok navyše 945 miliónov a budúci rok 405 miliónov eur. 
  • Vláda predstavila aj akýsi solidárny príspevok v rámci dane z fyzických osôb (minimálna daň), ktorá má za tento a budúci rok priniesť 470 miliónov eur. 

3. Ďalšie opatrenia

  • Znížia sa výdavky na obranu - v budúcom roku o 200 miliónov eur
  • Zavedenie dane z reklamy by malo doliať do kasy tento aj budúci rok po 100 miliónov eur
  • Vláda chce zdaniť špeciálnymi daňami luxus, kde sú napríklad zahrnuté aj jachty - tento a budúci rok po 47 miliónov eur a daň sa zvýši z 10 na 13 percent
  • Vláda plánuje urobiť zonáciu a na základe nej určí ceny nehnuteľností a od tohto parametra sa budú platiť odlišné dane z nehnuteľnosti (chcú sa zamerať na vily a obrovské haciendy na lukratívnych pozemkoch). 
  • V návrhu odznela aj daň z hazardu a lotérií (v roku 2015 pôjde o 35 miliónov eur, v budúcom roku o 225 miliónov eur)
  • Budúci rok vláda vyhrabe 350 miliónov eur aj z opätovného udeľovania licencií na 4G a 5G siete

4. Reforma dôchodkového systému

Napriek tomu, že sa gréckym dôchodcom nakoniec nebudú znižovať dôchodky, výrazne si priplatia na odvodoch:

  • Odvody do doplnkového dôchodkového fondu sa zvýšia z troch na 3,5 percenta.
  • Zvýšenie odvodov sociálneho poistenia pre zamestnávateľa o 2,9 percent a zamestnanca o jedno percento. To by malo zvýšiť príjmy o 350 miliónov v tomto roku a 800 miliónov v budúcom roku.
  • Zdravotné odvody pre penzistov zo štyroch na päť percent. Zvýšenie príjmov o 135 miliónov v tomto roku a 270 miliónov v budúcom roku. 
  • Zároveň sa má postupne zvýšiť vek odchodu do dôchodku až na 67 rokoch.
  • Vláda bude zabraňovať, aby ľudia šli do predčasného dôchodku: pred dovŕšením 63 rokov u mužov a 59 rokov u žien)

Tieto opatrenia by mali ušetriť v tomto roku v prepočte 0,37 percenta HDP, teda 665 miliónov eur a v roku 2016 pôjde o úspory vo výške 1860 eur, teda 1,05 percenta HDP. 

Ak spočítame všetky predstavené opatrenia škrtov tak, v tomto roku plánuje Syriza ušetriť 2,692 miliárd eur, čo je 1,51 percenta HDP a v budúcom roku 5,207 miliárd eur, čo je 2,87 percenta HDP.

Athens has fulfilled 90 percent of demands, rest not difficult. Hotel-restaurant VAT at 23% is price for deal, EU official tells @CSpillmann

— Danny Kemp (@dannyctkemp) June 22, 2015

S veriteľmi sa okrem vyššie zmienených návrhoch dohodli na výške primárneho prebytku. Laicky povedané, nebyť nákladov na úroky gigantického dlhu, grécka verejná správa by z vybraných daní dokázala uhradiť výdavky a ešte jej niečo zvýši. V najbližších štyroch rokoch bude vo výške jedného, dvoch,v roku 2017 vo výške troch a v roku 2018 na úrovni 3,5 percent.  

Veriteľské inštitúcie, teda Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, v pondelok po prvom rýchlom zhodnotenie vyššie popísaných opatrení podľa šéfa takzvanej Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema z Holandska, označili grécke návrhy za „široké a komplexné". Potrebné je však ich podrobné posúdenie. 

Dohoda bude do stredy večera

V pondelok večer sa nad návrhmi zamýšľali premiéri eurozóny, ktorí sršali optimizmom. Zaujímavý brífing mal predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker: „Som presvedčený, že dospejeme ku konečnej dohode v priebehu tohto týždňa z toho prostého dôvodu, že musíme nájsť riešenie. Nemôžeme si dovoliť, ako sa hovorí na futbalovom ihrisku, hrať v predĺžení.“

Premiér Robert Fico po meetingu povedal, že dohoda by mohla byť na stole do stredy večera, aby bolo na štvrtkový summit lídrov EÚ všetko pripravené a reformy sa Grékom odobrili. Pred stretnutím bol podstatne skeptickejší, keď povedal, že Gréci musia „reálne presvedčiť, že vedia šetriť, potom im môžeme veriť“.

Podľa R. Fica bola diskusia pri večeri veľmi otvorená a občas sa lídri neubránili emóciám. „Z vyjadrenia gréckeho premiéra bolo dosť zrejmé, že sa mimoriadne snažil upozorňovať na vnútropolitickú situáciu v Grécku a tej prikladal väčší význam. Na druhej strane premiéri a prezidenti hovorili o potrebe zachovania jednoty eurozóny,“ uviedol Fico, s tým, že sa sám nevyzná v tom, či to premiér Alexis Tsipras myslel alebo nemyslel vážne.

Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý rokovania prezidentov a premiérov eurozóny v pondelok zvolal, novinárom povedal, že sa konečne podarilo dodať novú dynamiku dlhodobo zablokovaným rokovaniam a zabezpečiť, že všetci politici eurozóny rozumejú situácii a sebe navzájom. Grécky premiér Alexis Tsipras podľa neho svojich európskych partnerov ubezpečil, že jeho vláda berie situáciu vážne a chce sa správať konštruktívne.

Pozitívne sa na svojej záverečnej tlačovej konferencii k možnosti skorého uzavretia dohody vyjadroval aj francúzsky prezident Francois Hollande. „Grécka vláda v posledných niekoľkých dňoch prijala svoju zodpovednosť," poznamenal s tým, že konečná dohoda euroskupiny by mala prísť ešte pred štvrtkovým a piatkovým summitom EÚ. Dodal silné slová, že eurozóna urobí všetko pre to, aby Grécko ostalo v nej.

Skeptickejšia bola šéfka MMF Christine Lagardeová, ktorá priznala, že „najbližších 48 hodín máme obrovské množstvo práce s Gréckom“.

Grécky premiér A. Tsipras nemal po rokovaniach chuť usporiadať tlačovú konferenciu, ale novinárom odkázal, že loptička je na strane európskych lídrov. 

The ball is now in the court of the European leadership said @atsipras. #Greece

— EfiKoutsokosta (@Efkouts) June 22, 2015

Po summite proti Grécku najtvrdšie vystúpila litovská prezidentka Dalia Grybauskaitė, ktorá na otázku novinára, či ju grécka vláda presvedčila, reagovala, že zatiaľ nie.  „Grécka vláda chce byť stále na party, ale účty musí platiť niekto iný," napísala na sociálnej sieti Twitter. 

The Greek government still wants to party but the bills have to be paid by somebody else #EUCO

— Dalia Grybauskaitė (@Grybauskaite_LT) June 22, 2015

Grécko môže dostať lepšie podmienky

Trojka (MMF, EÚ a ECB), ktorá momentálne prehodnocuje návrhy by dokonca mohla uvoľniť podmienky pre Grécko po tom, čo bude vyriešená akútna otázka financovania Grécka. Včera francúzsky prezident F. Hollande povedal, že zníženie masívneho bremena dlhu Grécka sa nebude riešiť najbližšie dni, ale neskôr. A. Merkelová povedala, že otázka schopnosti samostatného financovania Grécka a dlhovej udržateľnosti riešená nebola, ale „je jasné, že táto otázka musí byť súčasťou dohody“.

Grécko sa musí s veriteľmi dohodnúť čím skôr, vo štvrtok bude najvyšší čas. Do 30. júna musí vyplatiť Medzinárodnému menovému fondu 1,55 miliardy eur. Na to potrebuje uvoľnenie poslednej časti z 240– miliardového záchranného programu vo výške 7,2 miliardy eur výmenou za reformy a škrty.