Gréci perú stovky špinavých miliárd

Z Grécka roky unikali do zahraničia miliardové obnosy peňazí, ktoré majú pôvod v nezákonných transakciách. Podľa údajov americkej mimovládnej organizácie Global Financial Integrity, ktorá skúma medzinárodné toky špinavých peňazí, odtieklo z krajiny od roku 2003 do roku 2011 okolo 261 miliárd dolárov (207,5 miliardy eur). Skončili v daňových rajoch po celom svete.

„Tieto peniaze pochádzajú z trestnej činnosti, z korupcie či z daňových únikov. Je to obrovská strata pre tak malú ekonomiku,“ povedal nemeckému časopisu Spiegel šéf organizácie Raymond Baker. Približne rovnaký obnos peňazí mal pritom v posledných rokoch tiecť opačným smerom, do zadĺženej krajiny.

R. Baker tvrdí, že finančná kríza spravila z Grécka ideálnu krajinu na pranie špinavých peňazí. Tie boli investované do momentálne lacných tovarov či nehnuteľností s očakávaným výnosom v priebehu desiatich až pätnástich rokov.

Tieto informácie opäť poukázali na potrebu zavedenia daňovej dohody medzi Gréckom a Švajčiarskom. Podľa odhadov majú Gréci práve v krajine helvétskeho kríža uložené desiatky milárd eur. Rokovania, ktoré prebiehajú už niekoľko mesiacov, sa podľa gréckeho ministerstva financií blížia k záveru. Dohodu by mali podľa námestníka ministra financií Giorgosa Mavraganisa podpísať už koncom septembra a do zdevastovanej pokladnice by tak mali konečne natiecť potrebné peniaze.

Vlastníci účtov vo Švajčiarsku by po vzore podobných daňových dohôd z iných krajín dostali na výber. Buď by ostali v anonymite a výška ich zdanenia by sa mohla vyšplhať až k 30 percentám, alebo by sa prihlásili gréckym úradom a dohodli sa s nimi na výške daňového zaťaženia.

Je však otázne, či k tomuto kroku nemali Gréci pristúpiť už dávno. Od roku 2009, keď bola suma uložených úspor vo švajčiarských bankách najväčšia (približne 200 miliárd eur), postupne rapídne klesla. Bohatí Gréci väčšinu z peňazí počas prebiehajúcej krízy vybrali a presný objem prostriedkov, ktoré na účtoch vo Švajčiarsku ostali, je momentálne neznámy. Grécka tlač ho triafa veľmi rôzne - v rozmedzí od dvoch do dvesto miliárd eur.

Peniaze tak naďalej chýbajú doma gréckym bankám, ktoré môžu len ťažko poskytovať nové úvery. To predstavuje problém ako pre jednotlivcov, tak i pre podniky získať pôžičku a otvára cestu opäť toku nezákonných peňazí. Úvery totiž poskytujú z miliárd eur vracajúcich sa do krajiny rôzni špekulanti a zapĺňajú vzniknutú medzeru na trhu.