Téma Grécko v médiách síce utíchla, ale otázka záchrany a možného vystúpenia z eurozóny bude na stole opäť o štyri mesiace, keď sa skončí dobromyseľnosť zahraničných veriteľov a Grécku skončí prítok peňazí na splácanie dlhov.

Už v súčasnosti sa totiž špekuluje, že Grécko bude potrebovať v júni tretí balík pomoci vo výške 30 až 50 miliárd eur.

Gréci vo februári vyrokovali akýsi medzikrok, aby prežili najbližšie mesiace - predĺženie existujúcej finančnej pomoci o štyri mesiace. Bruselu a zahraničným veriteľom na revanš sľúbili, že pripravia kľúčové reformy, čo síce urobili pred pár týždňami, ale šlo o zdrap papiera bez čísel a detailov.

V piatok preto poslal grécky minister financií Yanis Varoufakis šéfovi euroskupiny Jeroenovi Dijsselbloemu 11-stranový návrh reforiem, ako získať peniaze vlastnými silami. Podľa informácií denníka The Financial Times o nich budú Brusel a grécka vláda diskutovať už v pondelok, ale ide len o prvý nástrel, ktorým sa budú obe strany zahrievať na vyjednávanie o štyri mesiace. Postupne sa budú do apríla návrhy reforiem podľa Y. Varoufakis špecifikovať a upravovať.

1. Gambleri majú pomôcť rozpočtu

Obrovský potenciál pre lepší príjem do štátnej kasy má hazard. To znamená, že vláda plánuje lepšie regulovať poskytovateľov online hazardných hier. Gréci budú regulovať ich príjmy a poplatky. Grécka vláda eviduje v krajine 24 poskytovateľov hazardných hier.

Vláda predpokladá, že z licencií na prevádzku hazardných hier, ktoré budú vydávané na päť rokov, vytrieska tri milióny eur plus 500 miliónov eur by získala grécka kasa vo forme daní. Podľa Y. Varoufakisa ide v tejto oblasti stále o pole neorané a vláda sa na tento sektor plánuje pozrieť detailnejšie – keďže platby prebiehajú bezhotovostne, štát nemá prehľad o vkladoch a výplatách výhier.

Predpokladá sa však, že poskytovatelia hazardu budú musieť zaplatiť každý rok na daniach najmenej milión eur. Dane budú platené vždy na začiatku každého štvrťroka.

2. Letná brigáda na daňovom úrade

O lepší výber daní sa budú Gréci snažiť nielen prostredníctvom daňových kontrolórov, ale aj prostredníctvom takzvaných divákov. Daňové úrady si budú môcť najímať napríklad študentov, brigádnikov či dokonca zahraničných turistov, ktorí budú odhaľovať daňové úniky v teréne.

Taste of new @yanisvaroufakis letter to @J_Dijsselbloem: among proposals hiring tourists as undercover tax inspectors pic.twitter.com/EZMem3Ca0u

— Peter Spiegel (@SpiegelPeter) March 6, 2015

Vláda ich plánuje vyplácať na základe hodinovej mzdy a budú vybavení video a zvukovým zariadením. Skôr ako o reálne riešenie ide v tomto prípade o rozsievanie masovej neistoty, že neevidovanie platieb môže byť odhalené aj na pláži plnej opaľujúcich turistov zo zahraničia.

„Veľký počet neprofesionálnych inšpektorov bude najímaných na prísne krátke obdobie (nie dlhšie ako dva mesiace a bez vyhliadky, že bude znovu obnovené) po nejakom základnom výcviku,“ píše grécky minister v liste.

Amatérski kontrolóri budú potom „vysadení“ do oblastí ako reštauračné služby, kde je neplatenie daní „hlboko zakorenené“. „Tisícky amatérskych inšpektorov majú šancu pomerne rýchle zmeniť postoje neplatičov,“ dodal Y. Varoufakis.

Nedoplatky na daniach v drvivej časti už Gréci neuvidia

Samotnou kapitolou sú nezaplatené dane. Minister financií v liste upresnil, že nedoplatky na daniach Grécko eviduje vo výške 76 miliárd eur (23,5 miliardy eur je evidovaná ešte spred roka 2009), čo je pätina verejného dlhu, ktorý sa aktuálne pohybuje na úrovni 315 miliárd eur.

Pre Grékov je zlá správa predovšetkým fakt, že väčšina nezaplatených daní je už nedobytná, pretože je evidovaná voči schránkam, ktoré neexistujú, alebo fiktívnym osobám. Vymáhateľných zo sumy 76 miliárd eur je len 8,9 miliardy eur.

Vláda eviduje daňové nedoplatky voči 3,5 miliónom Grékov a firmám. Na dokreslenie reality, ako sa vyvíjajú nedoplatky: za január tohto roku sa zvýšili nedoplatky od daňovníkov o jednu miliardu eur (k 31.12.2014 boli evidované vo výške 74,93 miliardy, k 1. februáru 2015 to bolo už 76,01 miliardy eur)

Vláda ponúka za dobrovoľné zaplatenie nedoplatkov na daniach zľavy alebo zaplatenie daní prostredníctvom splátok .

3. Nezávislý „watchdog“ na rozpočet

Novinkou z dielne Grékov je aj zriadenie rozpočtovej rady podobne ako na Slovensku, kde funguje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Pôjde o nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Grécka a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti - bude dohliadať na dodržiavanie deficitu a verejného dlhu. Rozpočtová rada bude robiť predikcie a bude zároveň poradným orgánom pri plánovaní štátneho rozpočtu.

4. Ďakujeme chudobní voliči

V liste sa nezabudlo ani na voličov Syrizy. Vláda napríklad plánuje vydať takzvanú smart kartu, ktorá bude zároveň občianskym preukazom, zdravotnou kartičkou a pre sociálne slabšie skupiny ľudí bude slúžiť na poskytovanie potravinovej pomoci, ktoré zatiaľ presadila Syriza ako jeden zo sľubov voličom. Vláda sa tak snaží ľudí odľahčiť od zbytočnej byrokracie a zabrániť tomu, aby ľudia platili potravinovými lístkami v supermarkete.

Približne 300-tisíc gréckych domácností by tak malo dostávať potravinovú pomoc v hodnote 100 eur najbližších deväť mesiacov, čo zoberie z rozpočtu približne 138 miliónov eur.

Domácnosti v núdzi majú mať k dispozícii do konca roka až 300 kWhodín elektriny mesačne zadarmo. Bude sa to týkať 150-tisíc domácností a náklady na tento výmysel budú grécku vládu stáť približne 22 miliónov eur.

Zároveň 30-tisíc rizikových rodín má dostať aj príspevok na bývanie v priemernej výške 150 eur. Pôjde o rodiča, ktorý sa sám stará o deti, alebo má ísť o chudobné rodiny s maloletými deťmi. Aj toto opatrenie, ktoré bude stáť 40,5 milióna eur, bude len dočasnou záplatou a štát bude rodiny dotovať len deväť mesiacov. Celkové náklady na „humanitárnu pomoc“ vyjdú grécku vládu na 200,29 milióna eur.

Na druhej strane, šetriť sa bude na strane administratívy – Syriza plánuje nový systém verejného obstarávania, ktorý zatiaľ nespresnila. Už teraz však vie, že efektívnejším vynakladaním s verejnými prostriedkami ušetrí najmenej 140 miliónov eur. Zároveň všetky ministerstvá majú okresať svoje výdavky celkovo o 60,9 milióna eur. 

Jedným z opatrení je, že sa predajú vládne limuzíny a lietadlo. Svojim ministrom premiér Alexis Tsipras tiež „odporučil“, aby na lety kratšie ako štyri hodiny používali ekonomickú triedu.