Obaja povýšení mali v čase menovania cez 55 rokov, teda boli podľa zákona o brannej povinnosti ako vojaci zo zálohy vyradení.
„V prípade, že je vojak vyradený zo záloh a nie je ani výsluhový dôchodca, ani vojnový veterán, nie je možné ho mimoriadne povýšiť. Takýto rozkaz o povýšení by bol neplatný,“ uviedla pre TREND.sk Danka Capáková, hovorkyňa ministerstva obrany. Reagovala na otázku redakcie k pochybnostiam, že zákon podobné mimoriadne povýšenie okrem špecifických situácií nepripúšťa. Či samotné ministerstvo bude možné porušenie zákona, respektíve neplatnosť rozkazu nejako riešiť, nekomentovala.
Na možné protizákonné povýšenie niektorých členov bývalého kabinetu tesne pred marcovými voľbami poukázal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý na svojom profile na sociálnej sieti. „Pavol Paška aj Ľubomír Jahnátek sa 1. marca 2016 stali plukovníkmi rozhodnutím svojho straníckeho pobratima a vtedajšieho ministra obrany Martina Glváča. Pavol Paška mal vtedy 58 rokov, Jahnátek dokonca 61.“
Zákon o brannej povinnosti dáva ministrovi obrany možnosť mimoriadne povýšiť (okrem generálskych hodností) vojaka v zálohe. No branná povinnosť takého vojaka zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku.
Exminister obrany povyšoval tesne pred voľbami vo veľkom, upozornil na to Denník N.
M. Beblavý pre TREND.sk dodal, že ak v súvislosti s možným porušením zákona nedôjde v najbližšej dobe k nejakým krokom, sám podá podnet. Napríklad prokuratúre, ktorá môže žiadať zrušenie protizákonného rozhodnutia.
Súčasný minister obrany Peter Gajdoš si je ale istý legitímnosťou vlastného rozkazu pre povýšenie svojho straníckeho šéfa Andreja Danka (obaja SNS). A tento krok neplánuje „v žiadnom prípade“ zmeniť ani po verejnej kritike. Povýšenie v pondelok na tlačovej besede obraňoval tým, že predseda parlamentu si povýšenie ako druhý najvyšší ústavný činiteľ zaslúži a že povýšenie si nepýtal. Samotný minister mu ho pripravil ako „prekvapenie“, za podporu ozbrojeným silám.
