Globálny verejný dlh prekročí magickú hranicu už tento rok, nevykazuje známky spomalenia

Celkový globálny verejný dlh prvýkrát prekročí 100 biliónov dolárov a stane sa tak už tento rok. Vládne pôžičky dosiahnu 93 percent svetového HDP a do roku 2030 by mohli stúpnuť na 100 percent. Hlavnými prispievateľmi tohto nárastu sú Spojené štáty a Čína. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) to zvyšuje riziko širšej finančnej krízy. Informuje o tom Business Insider.

Rýchlo rastúce verejné dlhy „zvyšujú pravdepodobnosť dlhových problémov alebo širšej finančnej krízy“, upozornili autori správy MMF a dodali, že splátky úrokov uberajú z vládnych rozpočtov, obmedzujú flexibilitu výdavkov a znižujú schopnosť vlád reagovať na ekonomické poklesy.

MMF tiež varoval pred „nepriaznivým scenárom“, v ktorom by globálny dlh mohol do roku 2026 narásť na 115 percent svetového HDP kvôli „slabšiemu rastu, prísnejším podmienkam financovania, fiškálnym odchýlkam a väčšej ekonomickej a politickej neistote“. „Krajiny sú čoraz zraniteľnejšie voči globálnym faktorom, ktoré ovplyvňujú ich náklady na požičiavanie, vrátane nepriamych vplyvov väčšej politickej neistoty v systémovo významných krajinách, ako sú Spojené štáty,“ napísali autori.

Predpokladajú, že približne dve tretiny krajín by v najbližších rokoch stabilizovali alebo znížili dlhy, no zároveň varujú, že budúci dlh by mohol byť vyšší, než sa očakáva. Dôvodmi sú vyššie vládne výdavky, silnejší odpor zákonodarcov voči zvyšovaniu daní, ale aj prechod na čistú energiu, starnutie populácie a národná bezpečnosť.

Dlh Spojených štátov sa za menej ako 25 rokov strojnásobil – z 10,3 bilióna dolárov v roku 2000 na rekordných 35,7 bilióna dolárov. Od roku 2019 narástol o viac ako sedem biliónov dolárov, čo je dôsledkom zvýšených výdavkov americkej vlády počas pandémie a ďalších výdavkov, ako napríklad vojenská pomoc Izraelu a Ukrajine, ktoré USA stáli spolu viac ako 100 miliárd dolárov.

Ďalšie dôležité správy